Hospodárska banka, Bratislava

Bola založená 30. októbra 1906 pod názvom Hospodárska banka, účastinná spoločnosť, Trnava. Maďarský názov bol Gazdasági bank, reszvénytársaság, a nemecký Landwirtschaftliche Bank A. G. Správne orgány banky tvorili valné zhromaždenie akcionárov, správna rada, výkonný výbor, riaditeľstvo a dozorné povereníctvo.

Zakladateľmi banky boli Ferdinand Juriga, František Skyčák a Milan Ivanka. Riaditeľstvo pracovalo v zložení Ján Záturecký (predseda správnej rady), Imrich Parák (podpredseda), Ján Novák, Ján Zigmundík, Milan Ivanka, Peter Makovický, Jozef Kunovský, Štefan Čavara. Do dozorného výboru boli zvolení Cyril Horváth (predseda), Ján Cablk, Emil Izák, Miloš Pietor, Jozef Krafta. Advokátom banky sa stal Milan Ivanka, hlavným účtovníkom Pavol Pietor a hlavným pokladníkom Ján Zigmundík.

Banka vznikla napriek tomu, že v Trnave, vtedy pomerne malom meste, boli tri staršie peňažné ústavy. Hospodárska banka v Trnave bola založená s účastinným kapitálom 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K) rozdelených na tisíc účastín po 100 korún nominálnej hodnoty. Podľa prvých stanov sa zamerala na príjem peňažných vkladov na vkladné knižky, bežné účty a pokladničné poukážky, poskytovanie hypotekárnych, zmenkových a úpisových pôžičiek, úverov na bežný účet, zakladanie a účasť na priemyselných, obchodných a hospodárskych podnikoch. Banka mohla taktiež nakupovať a predávať hnuteľné veci, tovar, cenné papiere, cennosti a nehnuteľnosti na vlastný aj na cudzí účet. Prijímala tiež do úschovy výrobky, suroviny, plodiny, cenné papiere, drahé kovy a rôzne predmety.

Spočiatku bolo pre ňu ťažké získavať klientov. Začala obchodovať s poľnohospodárskymi výrobkami, hlavne s vínom. V Modre a v Pezinku zakúpila domy s veľkými pivnicami na uskladňovanie vína a v týchto domoch zriadila svoje filiálky. Statkárom a roľníkom poskytovala úvery na poľnohospodárske stroje, o ktoré bol v tom čase veľký záujem.

V roku 1909 upísala tisíc kusov nových účastín, takže v roku 1910 mala účastinný kapitál 200 tisíc K a o šesť rokov neskôr ho zvýšila na 500 tisíc K. V roku 1919 narástla istina na 5 miliónov korún.

Takto získaný kapitál používala banka na investície do rôznych podnikov a upúšťala od miestneho pôsobenia a obchodovania v malom a zúčastňovala sa na zakladaní a financovaní podnikov ako boli Považský liehovar v Leopoldove, Továreň na kosy v Bratislave, Prvá slovenská poisťovňa v Bratislave, Slovenská veľkonákupná spoločnosť v Trnave a Slovenská roľnícka banka v Košiciach. Okrem toho zriadila podnik na odpredaj a dielňu na opravu hospodárskych strojov.

V roku 1920 zvýšila svoj účastinný kapitál na 20 miliónov korún československých (Kč) a preložila centrálu z Trnavy do Bratislavy, na Korunovačné námestie 2 (dnes Námestie Ľudovíta Štúra). V roku 1916 mala tri filiálky, v roku 1920 ich bolo už osemnásť. Po presťahovaní svojho ústredia do Bratislavy prevzala Bratislavskú obchodnú spoločnosť a spolu s Tatra bankou založila Drevársku banku v Bratislave. Bola spoluvlastníkom firiem Drevársky spolok v Bratislave, Parný mlyn v Šenkviciach, filmovej spoločnosti Slovensko v Bratislave, ako aj Továrne na čokoládu v Trnave.

Paralelne s touto činnosťou cestou fúzie pohltila niektoré peňažné ústavy na Slovensku, v roku 1920 Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, Roľnícku banku v Hliníku, Novú banku na Myjave a v roku 1921 Banskoštiavnickú ľudovú banku, Banskoštiavnickú sporiteľňu, Úvernú banku v Piešťanoch, Hornovidiecku hospodársku banku v Nitre, Gazdovskú a priemyselnú banku v Šahách, Hospodársku banku v Šahách a Obchodnú banku v Leviciach. Prevzaté podniky nevyprodukovali toľko, ako sa očakávalo, preto sa Hospodárska banka dostávala do finančných ťažkostí. Získať úver v tuzemských bankách sa jej nepodarilo, preto sa na návrh riaditeľa Tomáša Tvarožka správa banky rozhodla vyslať do Ameriky riaditeľa Jána Cablka, s ktorým cestoval aj jeho brat Gustáv Cablk a prokurista Viliam Filípek. Tí mali za úlohu získať pôžičku aspoň 1 milión Kč a vklady od amerických Slovákov, a tiež ich nabádať k upisovaniu účastín banky. Pôžičku sa získať nepodarilo. Upisovanie účastín a získavanie vkladov taktiež neprinieslo želané výsledky a výdavky spojené s pobytom troch osôb v Amerike boli vysoké, takže boli z Ameriky postupne odvolaní.

Peňažný ústav sa za štyri povojnové roky vypracoval na veľkobanku, ale pre svoju všestrannú angažovanosť sa napokon dostal do zlej finančnej situácie. Dňa 7. decembra 1921 mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov Hospodárskej banky na návrh riaditeľa Milana Ivanku, ktorý bol členom správnej rady Hospodárskej aj Slovenskej banky, rozhodlo o fúzii so Slovenskou bankou v Bratislave k 31. decembru 1921.

Zachované dokumenty banky boli prevezené neusporiadané do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v roku 1956. Tu bol archívny fond čiastočne spracovaný. Inventár bol vyhotovený v roku 1966 a upravený bol v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska. Archívne dokumenty sú písané v slovenskom a maďarskom jazyku.