Nová banka, Myjava

Nová banka na Myjave bola založená na ustanovujúcom valnom zhromaždení 19. septembra 1909. Motívom jej vzniku neboli len vyššie národohospodárske či národné ciele, ale predovšetkým osobné nezhody medzi účastinármi staršieho peňažného ústavu, ktorý pôsobil v tomto regióne pod názvom Myjavská banka. Podstata sporu spočívala v protichodnom postoji členskej základne k osobe kandidáta na post podsprávcu banky a v rozdielnych názoroch na pripravované zmeny v jej stanovách.

Celá kauza vyvrcholila na valnom zhromaždení Myjavskej banky 26. februára 1909 a viedla k odchodu skupiny účastinárov, ktorí vzápätí založili konkurenčný ústav Nová banka, Myjava. Táto spoločnosť začala činnosť 10. januára 1910 so základným kapitálom 150 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Z hľadiska právnej formy išlo o účastinnú spoločnosť, no úzky teritoriálny záber a povaha obchodnej činnosti jej vtláčali skôr charakter ľudového peňažného ústavu. Chod banky zabezpečovala správna rada, 30-členný výbor, kontrolná komisia a úradnícky zbor pozostávajúci z pokladníka a účtovníka. Najvyšším orgánom bolo valné zhromaždenie, na ktorom mal každý účastinár právo hlasu v závislosti od počtu upísaných a splatených účastín. Banke sa napriek silnej konkurencii dvoch starších peňažných ústavov (Myjavskej sporiteľne a Myjavskej banky) a ohraničenému obvodu pôsobnosti darilo pomerne dobre.

Podľa prvej súvahy za obchodný rok 1910 vykazovala čistý zisk v hodnote 7 725 K, výška vkladov dosiahla hranicu takmer 350 tisíc K a v rovnakej sume sa pohybovala i hodnota poskytnutých zmenkových úverov. V ďalších rokoch sa obchodná činnosť banky rozrástla, a tak si upevnila svoje pozície na miestnom peňažnom trhu. Základ úverových obchodov tvorili zmenkové pôžičky a úvery na dlžobné úpisy, pričom aktívny úrokomer sa i v časoch takzvanej peňažnej drahoty pohyboval v rozpätí 5 až 7 %.

Prostriedky na svoje aktivity získavala banka prevažne z úsporných vkladov na knižky a bežné účty, ale i z obchodu s nehnuteľnosťami a cennými papiermi. Hoci si v stanovách vytýčila cieľ podporovať rozvoj priemyslu, vzhľadom na svoj nízky kapitálový potenciál do priemyselnej sféry nikdy výrazne nezasiahla. Investovala predovšetkým do vzniku a rozvoja miestnych spoločností družstevného charakteru. Z jej iniciatívy sa koncom roka 1911 utvorila v Brestovci spoločnosť pod názvom Mliekáreň myjavsko-brestoveckych maloroľníkov a v roku 1920 sa stala jedným z miest na upisovanie účastín vznikajúcej Slovenskej podnikateľskej účastinnej spoločnosti na Myjave. Na druhej strane práve preto, že jej prostriedky boli len v nepatrnej miere viazané v relatívne väčších investíciách, neohrozila jej mobilitu ani predvojnová hospodárska kríza v rokoch 1912 – 1913 a banka i v tomto období zaznamenala ďalší rast. Výrazne ju nezaťažilo ani vojnové hospodárstvo, a tak do nových štátoprávnych pomerov vstúpila ako konsolidovaný peňažný ústav. V tom čase spravovala vklady v celkovej hodnote niečo vyše 2,8 milióna K a hodnota voľných prostriedkov uložených v peňažných ústavoch sa pohybovala na hranici 2,2 milióna K. Aby došlo k reálnejšiemu pomeru medzi vlastnými prostriedkami a vkladmi, a tiež v dôsledku vtedajšieho znehodnotenia peňazí, vedenie banky začalo postupne zvyšovať účastinný kapitál, najprv na 300 tisíc korún československých (Kč) a v roku 1920 na 600 tisíc Kč. Keďže pri poslednej emisii bolo účasťou amerických Slovákov upísaných viac účastín, než bolo stanovené, uvažovalo sa o ďalšom zvýšení kapitálu na 1 milión Kč, čo sa však už neuskutočnilo.

Tento zámer bol zmarený prebiehajúcim procesom koncentrácie, ktorý neobišiel ani Novú banku. Koncom októbra 1920 uzavrela s Hospodárskou bankou v Bratislave dohodu o podmienkach fúzie, na základe ktorej odovzdala tomuto peňažnému ústavu všetky aktíva a pasíva. Stala sa filiálkou Hospodárskej banky.

Spisový materiál archívneho fondu sa zachoval len v zlomkoch a písaný je prevažne v maďarčine. Možno ho použiť na štúdium peňažníctva na Slovensku v časoch Rakúsko–Uhorska a počas prvej Československej republiky v myjavskom regióne. Fond možno použiť aj na štúdium hospodárskych pomerov na Myjave, charakterizovaných rozvojom nacionálno-buržoáznych tendencií. Inventár bol vyhotovený v roku 1966 v podnikovom archíve Štátnej banky československej a upravený a zrevidovaný v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde je uložený.