SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Banskoštiavnická ľudová banka, Banská Štiavnica

Tento peňažný ústav bol založený 2. mája 1871 pod názvom Vzájomná pomocná spoločnosť. V roku 1876 sa názov zmenil na Banskoštiavnická ľudová banka, účastinná spoločnosť. Základný kapitál bol 40 tisíc zlatých. Celkovo bolo vydaných 2 tisíc akcií po 20 zlatých. Zakladateľmi banky boli maďarskí obchodníci a roľníci z Banskej Štiavnice a jej okolia. Dlhoročnými riaditeľmi banky boli najprv Viliam Krausz a od roku 1911 Ján Pachmajer. Postupne boli otvorené dve filiálky - v Bátovciach a vo Svätom Ondreji (dnes súčasť obce Brusno). Filiálka v Bátovciach vznikla 18. decembra 1913, ale pôsobiť začala 3. februára 1914. Jej prvým riaditeľom bol Ján Jesenský.

Podľa stanov sa valné zhromaždenie schádzalo dvakrát ročne, riaditeľská rada raz týždenne. Radu tvorili riaditeľ, jeho zástupca, pokladník, revízor a 5 členov. Akciový kapitál postupne narastal a v roku 1896 to bolo už 150 tisíc rakúsko-uhorských korún (K).

Úradníci mali od roku 1889 vytvorený penzijný fond. Výpovedná lehota bola šesťmesačná zo strany zamestnávateľa, a trojmesačná zo strany zamestnanca. Nárok na dovolenku bol 1 mesiac. V prípade choroby dostávali úradníci plný plat po dobu 6 mesiacov. Pracovná doba bola od 9. do 12. hod. a od 14. do 17. hod. Počas sviatkov a trhových dní bolo voľno. V roku 1910 predstavoval plat riaditeľa tisíc korún plus príplatok 250 korún.

Banskoštiavnická ľudová banka, Banská Štiavnica - účastina, 1912

Banka umožňovala sporiť na terminovaných vkladoch, minimálna doba sporenia boli 4 roky, pričom úrok bol v poslednom roku 4,5 %. V roku 1912 boli úroky z vkladov 5 %. Pri poskytovaní pôžičiek bola najmenšia možná pôžička vo výške 4 koruny a najdlhšia doba jej splácania 6 mesiacov. Od roku 1910 existovala nová forma sporenia - týždenné sporenie po 50 halierov. V danom roku získala banka pre túto formu sporenia 399 záujemcov.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny prispel ústav na vojnové pôžičky sumou vo výške 401 800 K, v roku 1915 vo výške 432 tisíc K. V tom istom roku sa podarilo kúpiť tri poschodové domy v Budapešti a rozsiahly veľkostatok. Banka však takmer zastavila poskytovanie pôžičiek.

V roku 1916 peňažný ústav dva budapeštianske domy predal a prikúpil jeden veľkostatok. V roku 1918 filiálka v Bátovciach začala financovať Potravné družstvo. Cez konzum bol zabezpečený potravinový obchod pre Bátovce a celé okolie. Základný kapitál sa zvýšil na 700 tisíc K. Mestu Banská Štiavnica bol poskytnutý úver na nákup potravín, pričom pôžička dosiahla 1 milión K. Majetky na Pomází a tzv. Tibélyovský dom boli odpredané a zároveň sa investovalo do ôsmej vojnovej pôžičky sumou takmer 700 tisíc K. Celkovo ústav vložil do vojnových pôžičiek 2 649 700 K. Úradníctvu bola poskytovaná vojnová podpora a pomoc, príplatky na ošatenie, ako aj mimoriadna podpora - definitívnym úradníkom po 600 korún, zastupujúcim a praktikantom po 120 a 200 korún a sluhovi 100 korún.

Rok 1919 bol poznačený dôsledkami vojny. Zamestnancom sa najprv vyplácalo drahotné po 300 korún, ktoré sa neskôr zvýšilo na 400 korún. V nasledujúcom roku sa situácia zlepšila, vklady vzrástli o 1,15 milióna korún. Ústav financoval aj ziskovú žarnovickú pílu. Zmenené hospodárske pomery, rast cien a väčšie režijné náklady vyvolali úvahy o fúzii so silnejšími peňažnými ústavmi. Najprv sa viedli rozhovory o fúzii s Banskoštiavnickou sporiteľňou a tiež sa uvažovalo o afilácii s Hospodárskou bankou v Bratislave.

Na valných zhromaždeniach v roku 1921 boli dohodnuté podmienky fúzie s Hospodárskou bankou. Akcionári Banskoštiavnickej ľudovej banky získali za dve svoje akcie po jednej akcii Hospodárskej banky s právom na celú dividendu za rok 1921. Hospodárska banka mala prevziať všetkých zamestnancov Banskoštiavnickej ľudovej banky, pričom by prevzala aj jej Penzijný fond. Z banky sa stala filiálka Hospodárskej banky, jej správcom Ludvík Wágner a jeho zástupcom Hugo Balás. Predstavenstvo filiálky malo mať 20 a výbor 30 členov, pričom z pôvodnej banky mala byť polovica členov predstavenstva a 20 členov výboru. Parná píla v Žarnovici mala prejsť do majetku Hospodárskej banky a filiálka v Bátovciach mala zostať zachovaná ako filiálka Hospodárskej banky. Fúzia mala byť účinná od 1. augusta 1921, výmaz vo firemnom registri bol vykonaný 4. februára 1922 (v Sedrii v Banskej Bystrici). Filiálka v Bátovciach napokon touto fúziou zanikla, o jej pôsobení v ďalších rokoch nie je nič známe. Podľa ročenky Compass napokon banka v roku 1921 vstúpila do fúzie s Banskoštiavnickou sporiteľňou, zmenila svoj názov na Spojená štiavnická banka a takto fuzionovala s Hospodárskou bankou v Bratislave.

Zachované dokumenty z činnosti Banskoštiavnickej ľudovej banky boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku. V roku 1968 bol vyhotovený prvý dočasný inventár, ktorý bol v roku 2015 revidovaný a doplnený. V roku 1995 bol archívny fond prevezený do archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave a v roku 2003 do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Fond tvorí 14 kníh a dve škatule spisov. Sú to hlavne zápisnice zo zasadnutí správy banky, stanovy a výročné správy, ako aj úverové záležitosti.

Dátum poslednej úpravy: 3. júna 2020