Myjavská banka, Myjava

Ustanovujúce zasadnutie peňažného ústavu pod názvom Myjavská banka, účastinná spoločnosť, sa konalo dňa 6. decembra 1892. Podnet k nemu dali kupec Samuel Jurenka a advokát Ján Krno. Zúčastnili sa ho obyvatelia Myjavy Matej Jurenka, kurátor, Ján Borsuk, mešťan, Samuel Jurenka, kupec, Pavel Gálik, pokladník, Michal Bednár, mešťan, Ján Tomiš, obchodník, Pavel Bednár, mešťan, Samuel Slávik, krčmár, Ján Dinga, pytlikár, Pavel Dudík, pytlikár, Pavel Gálik mladší a Ján Krno, advokát. Zasadnutie stanovilo výšku účastinného kapitálu na 60 tisíc zlatých, rozdelených na 600 kusov účastín po 100 zlatých.

Výzva na upisovanie účastín bola úspešná a 23. marca 1893 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, ktorému predsedal Štefan Fajnor, advokát zo Senice. Účastinári mali uhradiť polovicu účastinnej istiny, za čo by dostali dočasné potvrdenky na zakúpené účastiny, a nasledujúce valné zhromaždenie malo rozhodnúť, dokedy sa má uhradiť ďalších 50 % účastinnej istiny.

Zhromaždenie schválilo aj stanovy banky, ktoré vypracoval Ján Krno. Na ich základe účastinári zvolili správne a dozorné orgány banky v nasledovnom zložení: Samuel Jurenka - správca, Matej Jurenka - podsprávca, Ján Krno - advokát banky, osemnásťčlenný výbor - Karol Viest, profesor, Ján Klempa, advokát, Ján Borsuk, mešťan, Samuel Slávik, krčmár, Pavel Gálik, pytlikár, Ján Dinga, pytlikár, Štefan Kočvar, mešťan, Ján Bradáč, staviteľ, Ján Durec, roľník, Daniel Klč, Ján Duga, Samuel Smetana, garbiar, Ľudevít Boor, evanjelický farár, Ľudovít Semian, evanjelický farár, Felix Štefanec, rímskokatolícky farár, Rudolf Lang, rímskokatolícky farár, Samuel Gavora, obchodník, Štefan Štefanik, mlynár. Členmi dozorného povereníctva boli zvolení Ján Leško, evanjelický senior, Cyril Kresák, dirigent Tatra banky v Senici, a Ľudovít Čulika.

Myjavská banka začala pôsobiť koncom júna 1893. Za cieľ svojej činnosti si určila sprostredkovávať v Myjave a na okolí potrebné peňažné obchody, poskytovať pôžičky na zmenky, hypotéky a zálohy, prijímať vklady a uskutočňovať iné bankové obchody. V roku 1903 doplnila účastinný kapitál na stanovenú výšku 60 tisíc zlatých, po prepočte na 120 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), rozdelených na 600 kusov účastín po 200 K nominálnej hodnoty za kus.

V rokoch 1902 - 1912 sa na území dnešného Slovenska zakladali nové peňažné ústavy. Myjavská banka sa podieľala na upisovaní ich účastín. Do roku 1913 do nich investovala 333 tisíc K. Ústavom poskytla i reeskontný úver vo výške 403 tisíc K. Zúčastňovala sa aj na zakladaní priemyselných podnikov. Dividendy vyplácala vo výške 8 - 10 %. Vedenie banky sa postupne začalo odkláňať od dovtedajšej línie lokálneho podnikania a pustilo sa do poskytovania veľkých úverov vo výške 180 až 350 tisíc K. Dôsledkom toho boli novinárske útoky na vedenie banky a rozkol medzi účastinármi, čo spôsobilo, že časť z nich odišla a založila nový peňažný ústav – Novú banku, Myjava. Realizované veľké úvery a únik vkladov následkom roztržky vo vedení banky zapríčinili finančné ťažkosti, z ktorých sa peňažný ústav dostal len vďaka 14 rôznym bankám, ktoré mu poskytli úver vo výške 1,345 milióna K a z ktorého vyčerpal celkovo 846 tisíc K. Vďaka tomu sa situácia v ústave skonsolidovala.

V rokoch prvej svetovej vojny 1914 - 1918 banka stagnovala, ale zbavila sa dlžôb u svojich veriteľských ústavov. Zúčastnila sa aj na emisiách Trnavskej a vidieckej ľudovej banky v Trnave, Úvernej banky v Ružomberku, Zvolenskej ľudovej banky vo Zvolene, Ústrednej banky v Budapešti, takže koncom roka 1918 dosiahla jej účasť v iných peňažných ústavoch hodnotu 1,208 milióna K. Investovala aj do vojnových pôžičiek, a to sumu 470 tisíc K.

Po skončení vojny a utvorení prvej Československej republiky mala banka veľké množstvo vojnových pôžičiek, v Budapešti zostalo imobilizovaných 700 tisíc korún v hotovosti a v Maďarsku celkovo nehnuteľný majetok v hodnote 600 tisíc K. Koncom roka 1919 a začiatkom roka 1920 nastal veľký príliv vkladov amerických Slovákov - dosiahli výšku 32 334 000 Kč. Tento veľký prebytok hotovosti pomohol banke dostať sa z nepríjemnej situácie.

Počas trvania prvej Československej republiky sa zaoberala poskytovaním eskontných úverov a úverov na poľnohospodárske objekty a domy. Dividendy vyplácané v rokoch 1918 - 1938 dosiahli výšku 9 – 15 %.

Myjavská banka zvýšila svoj účastinný kapitál v roku 1910 na 240 tisíc K, v roku 1921 na 720 tisíc korún československých (Kč), v roku 1922 na 1,440 milióna Kč, v roku 1929 na 2 milióny Kč, v roku 1941 na 4 milióny slovenských korún (Ks), v roku 1942 na 5 miliónov Ks a v roku 1944 na 7 miliónov Ks, čo predstavovalo 35 tisíc kusov účastín po 200 Ks v nominálnej hodnote za kus.

V roku 1941 s Myjavskou bankou cestou fúzie splynuli Hospodárska úverná banka v Brezovej pod Bradlom s filiálkou vo Vrbovom a Prvá senická banka v Senici. Tieto peňažné ústavy zostali pôsobiť ako filiálky Myjavskej banky. Keďže Myjavská banka ešte v roku 1909 založila filiálku v Novom Meste nad Váhom, mala po tejto fúzii už štyri filiálky, a to v Brezovej pod Bradlom, Novom Meste nad Váhom, v Senici a vo Vrbovom.

Po druhej svetovej vojne banka pôsobila do 1. januára 1948, keď na základe vládneho nariadenia splynula so Slovenskou bankou v Bratislave, ktorá bola neskôr včlenená do Slovenskej Tatra banky.

Archívny materiál Myjavskej banky bol v roku 1956 prevezený ako neusporiadaný do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke. Dokumenty sú písané v slovenčine a v maďarčine. Možno ich použiť na štúdium hospodárskych a bankových dejín Slovenska do roku 1948. Archívny fond obsahuje knihy zápisníc správnej rady, výboru, dozorného povereníctva, výročné správy, revízne správy, dokumenty o účastinároch a účtovné knihy.

Fond bol spracovaný a inventár k nemu vyhotovený v roku 1965 v podnikovom archíve Štátnej banky československej, v krajskej pobočke v Bratislave. V archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde sa fond nachádza od roku 2003, bol inventár v roku 2015 upravený a zrevidovaný.