SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Cyril Kresák

(*25. apríla 1863 v Dolnom Kubíne - †13. apríla 1945 v Senici)

Po ukončení štúdia v roku 1882 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1925 pracoval v oblasti peňažníctva. Profesionálnu dráhu bankového úradníka začal ako účtovník v Turčianskosvätomartinskej sporiteľni. V roku 1888 vstúpil do služieb Tatra banky, o rok neskôr bol poverený funkciou účtovníka v jej novozaloženej filiálke v Senici, ktorá sa až do roku 1913 stala miestom jeho pôsobenia. Pravdepodobne v roku 1896 bol menovaný jej správcom. Od roku 1906 sa spolu s ostatnými správcami filiálok zúčastňoval na zasadnutiach direktória Tatra banky v Martine, čo mu do istej miery umožnilo vyjadrovať sa k dôležitým rozhodnutiam banky. Ako správca filiálky Tatra banky sa stal predsedom dozorného povereníctva Myjavskej banky, Obchodnej banky v Skalici, Trnavskej a vidieckej ľudovej banky.

Krach obchodov P. V. Rovnianka v Amerike v roku 1911 a s nimi spojené obrovské finančné problémy Tatra banky sa pre neho stali príležitosťou presadiť sa v jej vrcholných orgánoch. Na mimoriadnom valnom zhromaždení Tatra banky v decembri 1913 bol zvolený za hlavného riaditeľa a túto funkciu zastával až do roku 1925. Zastupoval Tatra banku v správnych orgánoch peňažných ústavov, ktoré sa dostali do sféry jej vplyvu, napríklad v Drevárskej banke a Eskontnej a hospodárskej banke v Bratislave. Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa aktívne zapájal do budovania podnikového koncernu Tatra banky a spolu s Fedorom JesenskýmVladimírom Jesenským a Ľudovítom Vanovičom niesol najväčší podiel zodpovednosti za jeho financovanie. S ďalšími poprednými funkcionármi banky bol vo funkcii člena správnej rady delegovaný priamo do vedenia niekoľkých podnikov, napríklad Turčiansky pivovar v Martine, Bratislavská obchodná účastinná spoločnosť, Drevársky spolok v Bratislave, Lipa, ľudový priemysel v Martine.

Dátum poslednej úpravy: 16. septembra 2019