Ján Krno

(*20. septembra 1862 v Nemeckej Ľupči - †28. marca 1926 v Bratislave)

Spolu so Samuelom Jurenkom sa stal v roku 1892 zakladateľom slovenského peňažného ústavu - Myjavskej banky, ktorá úspešne nadviazala na tradície myjavského Pytlikárskeho spolku. Za vzor si vzali Ružomberský úverkový účastinársky spolok. Ako advokát Myjavskej banky vypracoval jej stanovy a neskôr pôsobil aj ako predseda správy.

Po prijatí zákona č. 238/1922 o rozšírení pôsobnosti českých krajinských úverových ústavov na územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi bol vybraný za prvého predsedu správnej rady bratislavskej filiálky Zemskej banky v Prahe. Snažil sa prekonávať počiatočnú nedôveru Slovákov k dlhopisom a presadiť túto formu úverovania na Slovensku. Zaslúžil sa o udomácnenie a rozmach hypotekárnych stavebných, neemisných komunálnych a melioračných úverov a na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj o novátorské zálohy na emisné pôžičky.