Prvá senická banka, Senica

Prvá senická banka bola založená v roku 1872 pod názvom Senický sporiteľničný spolok, účastinná spoločnosť (Szenicei takarékpénztár eggyel, részvénytársaság), s akciovým kapitálom 60 000 zlatých, ktorý bol po prechode na zlatú korunovú menu v roku 1900 prepočítaný na 120 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1917 bol akciový kapitál zvýšený na 300 tisíc K a v roku 1918 na 600 tisíc K. Obchody banky sa postupne rozširovali, pričom sa orientovala na drobnú klientelu, miestnych roľníkov, remeselníkov a obchodníkov. Prijímala vklady na vkladné knižky a bežný účet a poskytovala menšie, najmä zmenkové a hypotekárne zaistené úvery.

Po vzniku prvej Československej republiky a po prijatí takzvaného sporiteľničného zákona v roku 1920 bola nútená zmeniť svoj názov na Prvá senická banka. Hoci v roku 1922 zamýšľala rozšíriť svoje pôsobenie na celý región Záhoria a zvýšiť akciový kapitál na 2 milióny korún, v dôsledku povojnovej hospodárskej krízy musela svoje plány redukovať. Napriek tomu bola schopná vykazovať pomerne vysoký čistý zisk, ako napríklad v roku 1921 vo výške 62 tisíc korún československých (Kč) a vyplácať dividendy vo výške 4 %. Naďalej sa orientovala na uspokojovanie úverových potrieb miestnych obchodníkov, roľníkov, ale aj statkárov a miestnych tovární, o čom svedčí zloženie správnej rady v rokoch 1932 - 1939. Na čele správnej rady stál Pavel Adamiš, advokát zo Senice, členmi správnej rady boli Felix Schönfeld, statkár zo Senice, Leo Kohn, obchodník zo Senice, Gustáv Nemečkay, veľkoobchodník zo Senice, Alexander Brinzl, statkár zo Senice, Max Schlesinger, súkromník zo Senice, Jozef Winter, mestský lekár zo Senice, Pavel Jamárik, roľník zo Senice, a Alexander Komjati, továrnik zo Senice.

Do činnosti banky v roku 1931 negatívne zasiahla veľká hospodárska kríza, pričom utrpela straty najmä pri cenných papieroch. Tieto straty sa jej podarilo eliminovať zo ziskov v rokoch 1932 – 1934 a už v roku 1935 mohla vyplatiť dividendy vo výške 3 %. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 prikročilo ministerstvo financií ku koncentrácii peňažníctva na Slovensku, v dôsledku čoho v roku 1940 nariadilo zlúčenie Prvej senickej banky s Myjavskou bankou. Napriek protestom členov správnej rady Prvej senickej banky došlo k 1. januáru 1941 k jej fúzii s Myjavskou bankou.

V archíve Národnej banky Slovenska sa zachovalo nepatrné množstvo dokumentov z činnosti Prvej senickej banky, ktoré možno využiť na štúdium dejín slovenského bankovníctva v medzivojnovom období. Archívny fond bol spracovaný v roku 2012 a inventár k fondu bol zrevidovaný v roku 2016.