Hospodárska úverná banka, Brezová pod Bradlom

Hospodárska úverná banka v Brezovej pod Bradlom bola založená v roku 1906 pod názvom Vrbovská úverná banka, Vrbové, s akciovým kapitálom 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1917 bol jej predsedom Móric Löwinger, pokladníkom Mózes Weinwurm a účtovníkom Bernhard Berkovitz.

Hlavnými činnosťami banky bolo prijímať vklady na vkladné knižky a bežné účty, eskontovať a reeskontovať zmenky, obchodné poukážky, uskutočňovať bankové obchody, obchodovať s tovarom, nehnuteľnosťami, poskytovať úvery, hypotekárne pôžičky a pôžičky na zálohu a sprostredkovať kúpu a predaj. Banka podnikala pomerne úspešne, výška vkladov na vkladné knižky a bežné účty dosiahla koncom roka 1918 takmer 2 milióny K. Pravidelne vyplácala dividendy v rozsahu od 2,4 % v roku 1907 do 7 % v roku 1917.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na činnosť banky nepriaznivé dôsledky, keďže svoje zdroje mala imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. V roku 1921 strata banky dosiahla na jej pomery závratnú sumu 1,68 miliónov korún československých (Kč) a v roku 1922 jej bolo zakázané prijímať vklady.

Banke sa v roku 1925 podarilo prekonať povojnovú krízu a stabilizovať svoju pozíciu. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z 30. marca 1925 došlo k zmene jej názvu na Hospodárska úverná banka a k preneseniu sídla do Brezovej. Vo Vrbovom bola založená filiálka banky, prokuristom ktorej sa stal Alfréd Neradil. Na krytie strát banka znížila akciový kapitál z 500 tisíc Kč na 20 tisíc Kč. V tom istom roku bola účastinná istina banky zvýšená na 1 milión Kč vydaním 5 tisíc účastín s nominálnou hodnotou 200 Kč za kus.

Ozdravenie banky sa prejavilo najmä na stave vkladov na vkladných knižkách a bankových účtoch. V roku 1924 to bolo len 278 012 Kč, v roku 1925 suma narástla na 8 542 329 Kč. Podobným spôsobom vzrástla aj položka úverov na bežných účtoch, zmenkách a hypotékach - v roku 1924 to bolo len 170 314 Kč, v roku 1925 suma dosiahla výšku 3 849 479 Kč.

Dobré hospodárske výsledky súviseli s aktívnym spojením banky so Slovákmi vysťahovanými do Ameriky. Celkový obrat k 31. decembru 1926 bol 69 599 141 Kč a čistý zisk dosiahol sumu 133 517 Kč, vďaka čomu bolo možné vyplácať 7 % dividendy z akciového kapitálu 1 milión Kč (14 Kč na jednu účastinu), a vyplatiť správe tantiémy vo výške 35 tisíc Kč. Aj v rokoch 1927 - 1928 banka pôsobila so ziskom. Hlavnou obchodnou činnosťou bolo poskytovanie úverov. Čistý zisk dosiahol v roku 1928 sumu 116 093 Kč.

Zloženie správnej rady banky v roku 1928 bolo nasledovné: Štefan Papánek, súkromník z Brezovej ako predseda, Samuel Gašparec, súkromník z Brezovej ako podpredseda, členovia Emanuel Kováč, riaditeľ banky z Veľkej Bytče, Samuel Papánek, bankár z Chicaga, Martin Papánek, bankár z Chicaga, Samuel Rechtoris, obchodník z Brezovej, Juraj Krutý, súkromník z Brezovej a Ján Černý, súkromník z Brezovej. V dozornej rade bol predsedom Ján Lichner, evanjelický farár z Brezovej, a členmi boli Ján Michálek, roľník z Brezovej; Ivan Jurkovič, bankový revízor z Bratislavy, a Ján Ciran, garbiar z Brezovej. Najviac účastín vlastnili Štefan Papánek - 2 100 kusov, Samuel Gašparec a Juraj Krutý, obaja po 500 kusov.

Rok 1929 vyvrcholil krízou v jednotlivých odvetviach vtedajšieho hospodárskeho života. Činnosť banky bola úzko spätá s miestnym garbiarskym priemyslom a vlnárskym obchodom a bola priamo závislá na prosperite a zamestnanosti týchto dvoch podnikateľských odvetví, ktoré vtedy postihla kríza.

Banka v rokoch 1931 - 1932 obmedzila poskytovanie úverov a v roku 1933 úverovú činnosť takmer zastavila. Napokon všeobecné zlepšenie hospodárskych pomerov v roku 1936 pozitívne ovplyvnilo aj obchody banky a koncom roka sa vplyvom oživenia miestnej priemyselnej výroby oživili aj úverové potreby podnikov. Ďalší rast obchodov, hoci nepatrný, banka zaznamenala v roku 1937, keď dosiahla čistý zisk 45 163 Kč.

Činnosť banky bola ukončená, keď na základe výmeru ministerstva financií zo dňa 5. septembra 1940 číslo 6661/1940-II/16 a na základe uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa 15. marca 1941 splynula s Myjavskou bankou.

Spisový materiál banky bol v roku 1956 prevezený ako neusporiadaný do podnikového archívu Štátnej banky československej, ktorý bol zriadený v bývalom kláštore v Marianke. Archívny fond tu bol čiastočne spracovaný a bol k nemu vyhotovený inventár, ktorý bol v roku 2015 upravený a zrevidovaný v archíve Národnej banky Slovenska v Bratislave na Cukrovej 8, kde sa fond nachádza od roku 2003.