Trnavská ľudová banka, Trnava

Trnavská ľudová banka bola založená 1. júla 1897 pod názvom Trnavská a vidiecka ľudová banka, účastinársky spolok, s akciovým kapitálom 100 tisíc zlatých. Vykonávala bankové obchody na podporu poľnohospodárstva, živností, obchodu a priemyslu, poskytovala pôžičky, zálohy a úvery na cenné papiere, osobné úvery, hypotekárne úvery. Prvé valné zhromaždenie sa konalo 24. marca 1898. Prosperitu banky dokladujú jej záverečné účty a súvahy. Vyplácala dividendy vo výške 5 % zisku, od roku 1906 vo výške 6 %, v roku 1910 vo výške 7 %, v roku 1911 až 8 %. V rokoch 1914 - 1917 si síce udržala svoju likviditu, ale drobní vkladatelia podľahli panike a úspory vyberali bez dodržania výpovednej lehoty. Svoju pozíciu sa banka snažila upevňovať investovaním prebytočných peňazí do cenných papierov, pozemkov a väčších peňažných ústavov.

V roku 1918 zvýšila svoj kapitál z pôvodných 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K) na 600 tisíc K, pričom 200 tisíc K bolo použitých z rezervného fondu. Správu banky v tomto roku tvorili Ján Seitl, predseda, Ján Vallner, podpredseda, Ľudovít Okánik a Jozef Krchňák. V dozornom povereníctve boli Cyril Kresák, predseda, a členovia Štefan Bezák a Václav Pecháček. Práve v tom čase zaznamenala banka značné množstvo záujemcov o poskytnutie úveru, ústav dosiahol desaťkrát väčší obrat ako v predchádzajúcom období a prílev vkladov stačil pokryť nové pôžičky. Na 22. valnom zhromaždení v júli 1920 bolo odsúhlasené zvýšenie účastinnej istiny na 10 miliónov korún československých (Kč). Dividendy boli vo výške 12 %.

Deflačná kríza v roku 1922 spôsobila veľké otrasy v hospodárskej oblasti. Mnohé podniky sa dostali do konkurzu, čo sa odzrkadlilo aj v situácii peňažných ústavov. Banka mala investície v dvoch likérkach, ktoré mali problémy a dostala sa do straty 1,5 milióna Kč. V druhom polroku 1923 sa pomery postupne konsolidovali.

Až do roku 1928 bola situácia v banke stabilizovaná. V roku 1929 prudko poklesli ceny obilia a keďže klientelu banky tvorili prevažne roľníci,  vzrástol záujem o výbery vkladov aj o poskytovanie úverov. V roku 1930 uzavrela banka afilačnú zmluvu so Slovenskou ľudovou bankou, podľa ktorej sa Trnavská ľudová banka v príhodnom čase mala stať jej filiálkou. Zmluva bola uzavretá na desať rokov s ročným afilačným poplatkom 60 tisíc Kč. V tom čase Trnavská ľudová banka vykazovala nekryté straty viac ako 5 miliónov Kč. Situáciu riešilo ministerstvo financií v roku 1932 pridelením podpory zo Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát z povojnových pomerov vo výške 1 milióna Kč (4 % fondových dlhopisov) za podmienky, že zamýšľaná fúzia sa uskutoční do konca roka. K fúzii napokon došlo až v roku 1935. Jednota, revízne a dôvernícke združenie československých bánk, vyčíslila vo svojom revíznom náleze z 19. júna 1936 stratu a stratové riziká banky na 2,6 milióna Kč.

Archívny fond Trnavskej ľudovej banky nie je rozsiahly. Zachovali sa najmä výročné správy a správy o vykonaných revíziách. Dokumenty sú písané zväčša v slovenskom jazyku, ojedinele v maďarskom jazyku. Fond bol spracovaný v podnikovom archíve Krajskej pobočky Štátnej banky československej v Bratislave. Inventár bol k nemu vyhotovený v roku 1967. Zrevidovaný bol v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde sú dokumenty uložené od roku 2003.