SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Trnavská ľudová banka, Trnava

Trnavská ľudová banka bola založená 1. júla 1897 pod názvom Trnavská a vidiecka ľudová banka, účastinársky spolok, s akciovým kapitálom 100 tisíc zlatých. Vykonávala bankové obchody na podporu poľnohospodárstva, živností, obchodu a priemyslu, poskytovala pôžičky, zálohy a úvery na cenné papiere, osobné úvery, hypotekárne úvery. Prvé valné zhromaždenie sa konalo 24. marca 1898. Prosperitu banky dokladujú jej záverečné účty a súvahy. Vyplácala dividendy vo výške 5 % zisku, od roku 1906 vo výške 6 %, v roku 1910 vo výške 7 %, v roku 1911 až 8 %. V rokoch 1914 - 1917 si síce udržala svoju likviditu, ale drobní vkladatelia podľahli panike a úspory vyberali bez dodržania výpovednej lehoty. Svoju pozíciu sa banka snažila upevňovať investovaním prebytočných peňazí do cenných papierov, pozemkov a väčších peňažných ústavov.

V roku 1918 zvýšila svoj kapitál z pôvodných 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K) na 600 tisíc K, pričom 200 tisíc K bolo použitých z rezervného fondu. Správu banky v tomto roku tvorili Ján Seitl, predseda, Ján Vallner, podpredseda, Ľudovít Okánik a Jozef Krchňák. V dozornom povereníctve boli Cyril Kresák, predseda, a členovia Štefan Bezák a Václav Pecháček. Práve v tom čase zaznamenala banka značné množstvo záujemcov o poskytnutie úveru, ústav dosiahol desaťkrát väčší obrat ako v predchádzajúcom období a prílev vkladov stačil pokryť nové pôžičky. Na 22. valnom zhromaždení v júli 1920 bolo odsúhlasené zvýšenie účastinnej istiny na 10 miliónov korún československých (Kč). Dividendy boli vo výške 12 %.

Deflačná kríza v roku 1922 spôsobila veľké otrasy v hospodárskej oblasti. Mnohé podniky sa dostali do konkurzu, čo sa odzrkadlilo aj v situácii peňažných ústavov. Banka mala investície v dvoch likérkach, ktoré mali problémy a dostala sa do straty 1,5 milióna Kč. V druhom polroku 1923 sa pomery postupne konsolidovali.

Až do roku 1928 bola situácia v banke stabilizovaná. V roku 1929 prudko poklesli ceny obilia a keďže klientelu banky tvorili prevažne roľníci,  vzrástol záujem o výbery vkladov aj o poskytovanie úverov. V roku 1930 uzavrela banka afilačnú zmluvu so Slovenskou ľudovou bankou, podľa ktorej sa Trnavská ľudová banka v príhodnom čase mala stať jej filiálkou. Zmluva bola uzavretá na desať rokov s ročným afilačným poplatkom 60 tisíc Kč. V tom čase Trnavská ľudová banka vykazovala nekryté straty viac ako 5 miliónov Kč. Situáciu riešilo ministerstvo financií v roku 1932 pridelením podpory zo Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát z povojnových pomerov vo výške 1 milióna Kč (4 % fondových dlhopisov) za podmienky, že zamýšľaná fúzia sa uskutoční do konca roka. K fúzii napokon došlo až v roku 1935. Jednota, revízne a dôvernícke združenie československých bánk, vyčíslila vo svojom revíznom náleze z 19. júna 1936 stratu a stratové riziká banky na 2,6 milióna Kč.

Archívny fond Trnavskej ľudovej banky nie je rozsiahly. Zachovali sa najmä výročné správy a správy o vykonaných revíziách. Dokumenty sú písané zväčša v slovenskom jazyku, ojedinele v maďarskom jazyku. Fond bol spracovaný v podnikovom archíve Krajskej pobočky Štátnej banky československej v Bratislave. Inventár bol k nemu vyhotovený v roku 1967. Zrevidovaný bol v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde sú dokumenty uložené od roku 2003. 

Dátum poslednej úpravy: 8. januára 2019