Slovenská Tatra banka, Bratislava

Po skončení druhej svetovej vojny došlo v obnovenej Československej republike k výrazným zmenám politického systému, ktoré ovplyvnili aj oblasť peňažníctva. Bol prijatý celý rad legislatívnych úprav legalizujúcich veľké zásahy do organizácie peňažných ústavov aj do peňažnej sústavy. Došlo tiež k likvidácii cudzích bánk vyvíjajúcich činnosť na našom území, k zavedeniu národných správ vo významnejších peňažných ústavoch a k postupnému zlučovaniu domácich obchodných bánk, výsledkom čoho bol vznik Slovenskej Tatra banky, národného podniku, Bratislava. Utvorila sa zlúčením Slovenskej banky a Tatra banky v roku 1948. Po koncentrácii peňažných ústavov predstavovala jedinú banku na financovanie prevádzky a poskytovanie peňažnej služby znárodnenej, štátnej, komunálnej, družstevnej a väčšej súkromnej výrobe, a tiež zahraničnému obchodu. Slovenská Tatra banka bola dôležitým článkom v štruktúre plánovaného hospodárstva. Vo svojej novej funkcii sa stala finančným hospodárom celého znárodneného podnikania na Slovensku a cez korunovú kontrolu činiteľom v úsilí o zníženie výrobných nákladov, zvýšenie produktivity prác a zhospodárnenie prevádzky v národných podnikoch. Slovenská Tatra banka sledovala a kontrolovala celý znárodnený sektor. Postupne rozšírila svoju kontrolu aj na družstevný, komunálny a súkromný sektor. Bola zapojená do financovania, evidencie a kontroly výsadných spoločností prevádzkujúcich zahraničný obchod, ak mali na Slovensku svoje sídlo alebo oblasť pôsobenia. Úverovanie všetkých hospodárskych sektorov zabezpečovalo 1 700 zamestnancov, pričom po celom Slovensku existovala sieť 90 dobre vybavených úradovní.

Čistý zisk v roku 1949 bol v sume 10,5 milióna korún československých (Kčs), vklady na vkladných knižkách tvorili hodnotu 1,6 miliardy Kčs, vklady na bežných účtoch sumu 4 miliardy Kčs. Pohľadávky predstavovali 5 miliárd Kčs, nehnuteľnosti mali hodnotu 91 miliónov Kčs, hodnota inventára bola 6 miliónov Kčs a pohľadávky Likvidačného fondu menového tvorili sumu 2,25 miliardy Kčs.

Členmi predstavenstva Slovenskej Tatra banky boli Miloš Hrušovský, vedúci kabinetu povereníka výživy, Samuel Takáč, zástupca povereníka priemyslu, Pavel Blaha, Ondrej Thomes, prednosta povereníctva priemyslu a obchodu, Pavol Stahl, prezidiálny šéf povereníctva techniky, Ján Tomčány, prednosta povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Ján Uhrík, námestník riaditeľa Slovenskej Tatra banky, Oldrich Doubek a Ján Kozák, úradníci Slovenskej Tatra banky.

Slovenská Tatra banka mala zaniknúť v roku 1950 a jej práva a záväzky začala preberať novoutvorená Štátna banka československá. Pretože však banky v západnej Európe a v USA neuznávali prevod aktív Slovenskej Tatra banky na Štátnu banku československú, čo komplikovalo uplatňovanie pohľadávok voči zahraničným partnerom, jej právna subjektivita zostala zachovaná a pôsobila ako takzvaný peňažný ústav v pokoji. Likvidáciu jej záväzkov a pohľadávok vykonávala Štátna banka československá. Otázku ďalšieho pôsobenia Slovenskej Tatra banky uzavrelo rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky č. 7/1991 z 15. marca 1991 o zmene názvu Slovenskej Tatra banky na Slovenská záručná banka so zameraním na podporu malých a stredných podnikov.

Časť písomného materiálu filiálok Slovenskej Tatra banky sa nachádzala v krajskom archíve Štátnej banky československej v Košiciach. Ďalší materiál bol do roku 1962 uložený na rôznych iných pobočkách Štátnej banky československej, odkiaľ ho previezli do krajského podnikového archívu Štátnej banky československej v Košiciach na Vrátnej 4. Prvotné usporiadanie bolo vykonané na základe schémy odporučenej Slovenskou archívnou správou v Bratislave. K archívnej pomôcke bol vypracovaný spoločný úvod, ale každá filiálka sa považovala za samostatný fond, takže k dokumentom každej filiálky boli vytvorené samostatné inventárne súpisy. Archívny fond pozostáva z dokumentov, ktoré boli prevzaté z peňažných ústavov – predchodcov Slovenskej Tatra banky, a tiež z dokumentov, ktoré vznikli počas likvidácie banky. Prvý inventár bol vypracovaný v roku 1964. Pri vypracovaní úvodu boli použité obchodné správy z rokov 1949 a osobné informácie starších pracovníkov. Dokumenty boli prevezené do Národnej banky Slovenska v Bratislave po roku 1993, kde boli najprv uložené v jej archíve na Krajnej 27 a od roku 2003 v budove jej archívu na Cukrovej 8 v Bratislave. Tu bol pôvodný inventár upravený.

Ďalšie dokumenty z činnosti filiálok Banská Štiavnica, Brezno, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Ilava, Kremnica, Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Nemecké (dnes Nitrianske) Pravno, Modrý Kameň, Nová Baňa, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Rimavská Sobota, Ružomberok, Šafárikovo, Štubnianske (dnes Turčianske) Teplice, Trstená, Martin, Vrútky, Žarnovica a Žilina boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli spracované a boli k nim vypracované súpisy. V rokoch 1992 - 1993 boli tieto dokumenty prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave a ku všetkým spomínaným filiálkam boli vypracované aj charakteristiky.

Archívny fond Slovenskej Tatra banky tvoria prevažne dokumenty účtovného charakteru. Obraz o činnosti banky podávajú predovšetkým zachované originály zápisníc zo zasadnutí správnych orgánov a korešpondencia.