SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Zemská banka, Praha, filiálky Bratislava, Užhorod

Zemská banka, Praha, do roku 1920 Zemská banka kráľovstva Českého, bola založená v roku 1889.

Zemská banka, Praha - budova filiálky v Bratislave, 1924Vláda Československej republiky jej povolila uznesením zo 4. januára 1923 na základe zákona č. 238 Zb. z. a n. z 11. júla 1922 o rozšírení pôsobnosti krajinských úverových ústavov na Slovensko a Podkarpatskú Rus a podľa výnosu Zemského správneho výboru v Prahe z 9. novembra 1921 zriadenie filiálky v Bratislave. Filiálka bola otvorená 29. júna 1924 súčasne s filiálkou Hypotečnej banky českej. Do firemného registra bola zapísaná 25. októbra 1924. Ďalšia filiálka bola otvorená v Užhorode 28. júla 1937. Štát poskytol  Zemskej banke pre bratislavskú filiálku prevádzkový kapitál 16 miliónov korún československých (Kč). Mohla emitovať cenné papiere so štátnou zárukou. Cenné papiere – dlhopisy sa umiestňovali z najväčšej časti u klientely v Čechách. Úrokovú sadzbu mali od 3 ¾ % do 5 %. Hlavnou pôsobnosťou filiálky bolo poskytovať úver komunálny, melioračný a železničný. Najväčšiu časť úverov predstavovali komunálne úvery, pomocou ktorých sa v obciach realizovala výstavba vodovodov, kanalizácie, asfaltovanie ulíc a chodníkov, elektrifikácia, zavádzanie verejnej dopravy, budovanie škôl a iných verejných budov.

Vyhláškou ministerstva financií z 18. decembra 1924 bola Zemská banka poverená prevozom depozitov československých občanov z Maďarska do Československa. Vládnym nariadením č. 49 z 27. marca 1925 bolo stanovené ukladanie súdnych depozitov a depozitov poručenských úradov u Zemskej banky. V roku 1924 vznikol Zväz roľníckych vzájomných pokladníc v Bratislave a ministerstvo financií za jeho finančné ústredie určilo filiálku Zemskej banky v Bratislave. V tom istom roku bol zriadený Všeobecný fond peňažných ústavov v Republike Československej na podporu sporivosti zvyšovaním bezpečnosti vkladov. Tvoril sa z príspevkov platených z úrokov z vkladov (1,5 %), ktoré sa odvádzali Zemskej banke. Tá vykonávala účtovnú a pokladničnú službu. Rovnako zaobstarávala pokladničnú a depozitnú službu pre Československý reeskontný a lombardný ústav založený v roku 1934. V roku 1936 bol pri filiálke Zemskej banky v Bratislave i pri filiálke v Užhorode založený Pomocný fond pre úpravu dlhov okresov a obcí pre Slovensko a Pomocný fond pre úpravu dlhov okresov a obcí v Krajine Podkarpatskoruskej. Ich úlohou bolo zlepšiť finančné pomery obcí, hlavne tých, ktoré nezískali krajinské príspevky. Dotované boli z prebytkov lepšie hospodáriacich okresov a obcí a z krajinských príspevkov. Fondy preberali platenie úrokov a umorovanie dlhov, Zemská banka zaisťovala pre tieto fondy úradnú agendu.

Filiálka Zemskej banky v Bratislave sídlila vo vlastnej budove na Ondrejskej ulici (dnes Gorkého), postavenej v rokoch 1922 – 1924. V roku 1931 boli prikúpené susedné budovy na Ondrejskej  a Lorencovej ulici (dnes Laurinskej). Filiálka Zemskej banky v Užhorode sídlila na Žatkovičovom námestí 2. Predstavenstvo filiálky menoval minister financií po dohode s ministrom vnútra a generálnym riaditeľom banky na dobu 5 rokov. S centrálou bola spojená spoločnou správou, bežným účtom a súvahou. Povoľovanie pôžičiek bolo vyhradené riaditeľstvu banky v Prahe, i keď išli na účet filiálky. O zamestnancoch tiež rozhodovalo riaditeľstvo banky, resp. Zemský správny výbor, ktoré filiálke prideľovalo úradníkov a pomocné sily. Najvyššie dozorné a schvaľovacie právo vo veciach správy a obchodov filiálky však malo ministerstvo financií, ministerstvo vnútra a Zemský správny výbor, ktorý mal v banke ako svojho zástupcu vládneho komisára s poradným hlasom. Dozeral na emisiu dlhopisov, overoval ich pravosť a mohol podrobiť činnosť filiálky revízii.

Predstavenstvo filiálky sa skladalo z predsedu, jeho námestníka a 6 členov. Predseda a námestník sa stali dočasnými riaditeľmi v centrále Zemskej banky v Prahe. Predsedom prvého predstavenstva bol Ján Krno, verejný notár, a jeho námestníkom Jaroslav Dvořák, advokát v Bratislave. Od roku 1927 do roku 1939 bol po smrti Jána Krna predsedom predstavenstva Jozef Kállay (tiež až do svojej smrti). Filiálka mala spočiatku oddelenie právne a oddelenie obchodné, neskôr pribudlo i oddelenie kancelárske. Na čele každého oddelenia stál prednosta, ktorý mal zástupcu a niekoľko radcov. Prvým prednostom právneho oddelenia bol Antonín Zámečník a prednostom obchodného oddelenia Jozef Jirásek, obaja boli súčasne členmi predstavenstva. Filiálka začínala s 25 zamestnancami, všetci boli pracovníkmi centrály a do Bratislavy prišli z Prahy. Z miestnych zdrojov sa obsadili len miesta kuriča a nočného vrátnika. V roku1938 tu pracovalo už 102 ľudí, z toho 61 Slovákov a 1 Rusín.

Zemská banka, Praha - OPSD pri KR ŠPÚ v BA-Vzorový dom v kolónii na Žitnom ostrove - 30.roky 20. stObsadenie Podkarpatskej Rusi Maďarskom po viedenskej arbitráži bolo dôvodom, že 4. novembra 1938 bola užhorodská filiálka Zemskej banky evakuovaná do Bratislavy a časť jej aktív (cenné papiere, depozity, zmenky k inkasu) bola uložená v Prahe. V Bratislave nebola zapísaná do obchodného registra a nezačala svoju činnosť. Ocitla sa v súkolí devízových predpisov troch krajín – Slovenska, Maďarska a Česka. Napokon dostala príkaz presťahovať sa do Prahy.

Vládnym nariadením č. 77 Slovenského zákonníka z 24. apríla 1939 bola zriadená Slovenská hypotečná a komunálna banka, ktorá 1. júla 1939 prevzala všetky mobiliárne obchody filiálky Zemskej banky a tiež filiálky Hypotečnej banky českej v Bratislave. O prevzatí bola podpísaná rámcová dohoda medzi zúčastnenými stranami, povereníkom slovenskej vlády v tejto záležitosti bol Anton Mederly, budúci riaditeľ Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky. Dňa 20. októbra 1939 prestala filiálka pôsobiť a svoju činnosť preniesla do Prahy, kde fungovala ako oddelenie centrály. V roku 1940 boli Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke odstúpené i obchody z dlhodobého úveru na slovenskom území. Na území obsadenom Maďarskom zostali úvery pod správou centrály v Prahe.

Po vojne vznikla zákonom č. 183 z 20. júla 1948 Investičná banka, ktorá Slovenskú hypotečnú a komunálnu banku, Zemskú banku pre Moravu a Sliezsko, Zemskú banku pre Čechy - ústrednú banku sporiteľní v Čechách a na Morave i Československý reeskontný a lombardný ústav zlúčila univerzálnou sukcesiou bez likvidácie v jednu peňažnú inštitúciu. Na Slovensku pôsobil jej oblastný ústav a krajské pobočky, centrála bola v Prahe. V roku 1958 boli organizačné zložky Investičnej banky na Slovensku začlenené i s väčšinou agendy do Štátnej banky československej.

V rokoch 1958 – 1963 boli dokumenty podnikového archívu Investičnej banky uložené v Bratislave na Leningradskej 12 (dnes Laurinská), potom boli prevezené na Nedbalovu 1. V 50-tych rokoch minulého storočia sa časť archívneho materiálu vyradila a zlikvidovala. V roku 1965 bola časť spisového materiálu a kníh Zemskej banky, filiálky Užhorod, odovzdaná do Slovenského národného archívu v Bratislave (17 balíkov). V roku 1967 bola časť účtovných kníh prevezená z Investičnej banky v Prahe do úradovne Investičnej banky v Bratislave. Po prechode agendy úradovne na Oblastný ústav Štátnej banky československej pre Slovensko v roku 1969 boli prevezené z centrály Investičnej banky z Prahy do Bratislavy aj dokumenty týkajúce sa obchodov na území Slovenska, ktoré po viedenskej arbitráži obsadilo Maďarsko. Išlo o 158 spisov a 47 kníh. Dokumenty boli napokon uložené v bývalom kláštore v Marianke, kde bol archív Oblastného ústavu Štátnej banky československej pre Slovensko. V rokoch 1975 – 1977 boli archiválie prevezené do novej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

V roku 1966 došlo po prvý raz k vytvoreniu inventárneho súpisu k archívnemu fondu. V roku 2009 bol v archíve Národnej banky Slovenska vyhotovený inventár rešpektujúci pôvodný spôsob obehu spisov. Zachovali sa predovšetkým úverové dokumenty, čiastočne depozity, výročné správy, dokumenty o založení a likvidácii filiálok (aj dobové fotografie), záznamy z rokovaní predstavenstva. Archívny fond je vhodný na štúdium dejín hypotekárneho a investičného bankovníctva na našom území a na území Podkarpatskej Rusi.
 

Dátum poslednej úpravy: 3. augusta 2020