SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Zemská banka, Praha, filiálky Bratislava, Užhorod

Zemská banka, Praha, do roku 1920 Zemská banka kráľovstva Českého, bola založená v roku 1889.

Zemská banka, Praha - budova filiálky v Bratislave, 1924Vláda Československej republiky jej povolila uznesením zo 4. januára 1923 na základe zákona č. 238 Zb. z. a n. z 11. júla 1922 o rozšírení pôsobnosti krajinských úverových ústavov na Slovensko a Podkarpatskú Rus a podľa výnosu Zemského správneho výboru v Prahe z 9. novembra 1921 zriadenie filiálky v Bratislave. Filiálka bola otvorená 29. júna 1924 súčasne s filiálkou Hypotečnej banky českej. Do firemného registra bola zapísaná 25. októbra 1924. Ďalšia filiálka bola otvorená v Užhorode 28. júla 1937. Štát poskytol  Zemskej banke pre bratislavskú filiálku prevádzkový kapitál 16 miliónov korún československých (Kč). Mohla emitovať cenné papiere so štátnou zárukou. Cenné papiere – dlhopisy sa umiestňovali z najväčšej časti u klientely v Čechách. Úrokovú sadzbu mali od 3 ¾ % do 5 %. Hlavnou pôsobnosťou filiálky bolo poskytovať úver komunálny, melioračný a železničný. Najväčšiu časť úverov predstavovali komunálne úvery, pomocou ktorých sa v obciach realizovala výstavba vodovodov, kanalizácie, asfaltovanie ulíc a chodníkov, elektrifikácia, zavádzanie verejnej dopravy, budovanie škôl a iných verejných budov.

Vyhláškou ministerstva financií z 18. decembra 1924 bola Zemská banka poverená prevozom depozitov československých občanov z Maďarska do Československa. Vládnym nariadením č. 49 z 27. marca 1925 bolo stanovené ukladanie súdnych depozitov a depozitov poručenských úradov u Zemskej banky. V roku 1924 vznikol Zväz roľníckych vzájomných pokladníc v Bratislave a ministerstvo financií za jeho finančné ústredie určilo filiálku Zemskej banky v Bratislave. V tom istom roku bol zriadený Všeobecný fond peňažných ústavov v Republike Československej na podporu sporivosti zvyšovaním bezpečnosti vkladov. Tvoril sa z príspevkov platených z úrokov z vkladov (1,5 %), ktoré sa odvádzali Zemskej banke. Tá vykonávala účtovnú a pokladničnú službu. Rovnako zaobstarávala pokladničnú a depozitnú službu pre Československý reeskontný a lombardný ústav založený v roku 1934. V roku 1936 bol pri filiálke Zemskej banky v Bratislave i pri filiálke v Užhorode založený Pomocný fond pre úpravu dlhov okresov a obcí pre Slovensko a Pomocný fond pre úpravu dlhov okresov a obcí v Krajine Podkarpatskoruskej. Ich úlohou bolo zlepšiť finančné pomery obcí, hlavne tých, ktoré nezískali krajinské príspevky. Dotované boli z prebytkov lepšie hospodáriacich okresov a obcí a z krajinských príspevkov. Fondy preberali platenie úrokov a umorovanie dlhov, Zemská banka zaisťovala pre tieto fondy úradnú agendu.

Filiálka Zemskej banky v Bratislave sídlila vo vlastnej budove na Ondrejskej ulici (dnes Gorkého), postavenej v rokoch 1922 – 1924. V roku 1931 boli prikúpené susedné budovy na Ondrejskej  a Lorencovej ulici (dnes Laurinskej). Filiálka Zemskej banky v Užhorode sídlila na Žatkovičovom námestí 2. Predstavenstvo filiálky menoval minister financií po dohode s ministrom vnútra a generálnym riaditeľom banky na dobu 5 rokov. S centrálou bola spojená spoločnou správou, bežným účtom a súvahou. Povoľovanie pôžičiek bolo vyhradené riaditeľstvu banky v Prahe, i keď išli na účet filiálky. O zamestnancoch tiež rozhodovalo riaditeľstvo banky, resp. Zemský správny výbor, ktoré filiálke prideľovalo úradníkov a pomocné sily. Najvyššie dozorné a schvaľovacie právo vo veciach správy a obchodov filiálky však malo ministerstvo financií, ministerstvo vnútra a Zemský správny výbor, ktorý mal v banke ako svojho zástupcu vládneho komisára s poradným hlasom. Dozeral na emisiu dlhopisov, overoval ich pravosť a mohol podrobiť činnosť filiálky revízii.

Predstavenstvo filiálky sa skladalo z predsedu, jeho námestníka a 6 členov. Predseda a námestník sa stali dočasnými riaditeľmi v centrále Zemskej banky v Prahe. Predsedom prvého predstavenstva bol Ján Krno, verejný notár, a jeho námestníkom Jaroslav Dvořák, advokát v Bratislave. Od roku 1927 do roku 1939 bol po smrti Jána Krna predsedom predstavenstva Jozef Kállay (tiež až do svojej smrti). Filiálka mala spočiatku oddelenie právne a oddelenie obchodné, neskôr pribudlo i oddelenie kancelárske. Na čele každého oddelenia stál prednosta, ktorý mal zástupcu a niekoľko radcov. Prvým prednostom právneho oddelenia bol Antonín Zámečník a prednostom obchodného oddelenia Jozef Jirásek, obaja boli súčasne členmi predstavenstva. Filiálka začínala s 25 zamestnancami, všetci boli pracovníkmi centrály a do Bratislavy prišli z Prahy. Z miestnych zdrojov sa obsadili len miesta kuriča a nočného vrátnika. V roku1938 tu pracovalo už 102 ľudí, z toho 61 Slovákov a 1 Rusín.

Zemská banka, Praha - OPSD pri KR ŠPÚ v BA-Vzorový dom v kolónii na Žitnom ostrove - 30.roky 20. stObsadenie Podkarpatskej Rusi Maďarskom po viedenskej arbitráži bolo dôvodom, že 4. novembra 1938 bola užhorodská filiálka Zemskej banky evakuovaná do Bratislavy a časť jej aktív (cenné papiere, depozity, zmenky k inkasu) bola uložená v Prahe. V Bratislave nebola zapísaná do obchodného registra a nezačala svoju činnosť. Ocitla sa v súkolí devízových predpisov troch krajín – Slovenska, Maďarska a Česka. Napokon dostala príkaz presťahovať sa do Prahy.

Zákonom č. 77 Slovenského zákonníka z 24. apríla 1939 bola zriadená Slovenská hypotečná a komunálna banka, ktorá 1. júla 1939 prevzala všetky mobiliárne obchody filiálky Zemskej banky a tiež filiálky Hypotečnej banky českej v Bratislave. O prevzatí bola podpísaná rámcová dohoda medzi zúčastnenými stranami, povereníkom slovenskej vlády v tejto záležitosti bol Anton Mederly, budúci riaditeľ Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky. Dňa 20. októbra 1939 prestala filiálka pôsobiť a svoju činnosť preniesla do Prahy, kde fungovala ako oddelenie centrály. V roku 1940 boli Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke odstúpené i obchody z dlhodobého úveru na slovenskom území. Na území obsadenom Maďarskom zostali úvery pod správou centrály v Prahe.

Po vojne vznikla zákonom č. 183 z 20. júla 1948 Investičná banka, ktorá Slovenskú hypotečnú a komunálnu banku, Zemskú banku pre Moravu a Sliezsko, Zemskú banku pre Čechy - ústrednú banku sporiteľní v Čechách a na Morave i Československý reeskontný a lombardný ústav zlúčila univerzálnou sukcesiou bez likvidácie v jednu peňažnú inštitúciu. Na Slovensku pôsobil jej oblastný ústav a krajské pobočky, centrála bola v Prahe. V roku 1958 boli organizačné zložky Investičnej banky na Slovensku začlenené i s väčšinou agendy do Štátnej banky československej.

V rokoch 1958 – 1963 boli dokumenty podnikového archívu Investičnej banky uložené v Bratislave na Leningradskej 12 (dnes Laurinská), potom boli prevezené na Nedbalovu 1. V 50-tych rokoch minulého storočia sa časť archívneho materiálu vyradila a zlikvidovala. V roku 1965 bola časť spisového materiálu a kníh Zemskej banky, filiálky Užhorod, odovzdaná do Slovenského národného archívu v Bratislave (17 balíkov). V roku 1967 bola časť účtovných kníh prevezená z Investičnej banky v Prahe do úradovne Investičnej banky v Bratislave. Po prechode agendy úradovne na Oblastný ústav Štátnej banky československej pre Slovensko v roku 1969 boli prevezené z centrály Investičnej banky z Prahy do Bratislavy aj dokumenty týkajúce sa obchodov na území Slovenska, ktoré po viedenskej arbitráži obsadilo Maďarsko. Išlo o 158 spisov a 47 kníh. Dokumenty boli napokon uložené v bývalom kláštore v Marianke, kde bol archív Oblastného ústavu Štátnej banky československej pre Slovensko. V rokoch 1975 – 1977 boli archiválie prevezené do novej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

V roku 1966 došlo po prvý raz k vytvoreniu inventárneho súpisu k archívnemu fondu. V roku 2009 bol v archíve Národnej banky Slovenska vyhotovený inventár rešpektujúci pôvodný spôsob obehu spisov. Zachovali sa predovšetkým úverové dokumenty, čiastočne depozity, výročné správy, dokumenty o založení a likvidácii filiálok (aj dobové fotografie), záznamy z rokovaní predstavenstva. Archívny fond je vhodný na štúdium dejín hypotekárneho a investičného bankovníctva na našom území a na území Podkarpatskej Rusi.
 

Dátum poslednej úpravy: 24. septembra 2019