Všeobecný fond peňažných ústavov v Republike Československej, Bratislava

Všeobecný fond peňažných ústavov bol zriadený v zmysle zákona č. 238/1924 Zb. z 10. októbra 1924, aby podporoval sporivosť, zvýšil bezpečnosť vkladov a priaznivo vplýval na rozvoj peňažníctva. Členmi fondu boli tuzemské peňažné ústavy, ktoré prijímali vklady na vkladné knižky. Z každej úrokovej čiastky z vkladov na knižky, bežné účty a pokladničné poukážky boli povinné odvádzať Zemskej banke najprv 1,5 %, neskôr 3 %. V prípade, že niektorý člen po päťročnom členstve utrpel straty alebo stratil mobilitu svojich prostriedkov do tej miery, že bola ohrozená jeho existencia a záujmy vkladateľov, z prostriedkov fondu mu bola poskytnutá výpomoc.

Fond bol samostatnou právnickou osobou, spravovanou kuratóriom, ktoré vymenovala vláda. Účtovné, pokladničné a kancelárske služby vykonávala pre fond Zemská banka, rovnako úrokovú a umorovaciu službu u dlhopisov. Mohol vydávať i vlastné dlhopisy s povolením ministra financií, ak potreboval viac prostriedkov. Tieto dlhopisy mali štátne záruky, tzv. sirotské istoty.

Po vzniku Slovenského štátu prevzal na základe zákona č. 172/1941 Sl. z. jeho funkciu na Slovensku Pomocný fond peňažných ústavov. Definitívne bol zrušený zákonom č. 157/1949 Zb. z 15. júna 1949.

Archív Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave uchováva dokumenty Všeobecného fondu z obdobia rokov 1924 - 1944. Okrem žiadostí peňažných ústavov o podporu z prostriedkov fondu sa zachoval aj rokovací poriadok kuratória fondu, inštrukcie pre dôverníkov Dielčej skupiny v nemeckej a českej mutácii, zoznam sanácií z roku 1940 a správy o hospodárení fondu od roku 1925. Archívny fond bol spracovaný v roku 2008 a bol k nemu vyhotovený inventár, ktorý bol v roku 2015 doplnený a zrevidovaný.