Zväz roľníckych vzájomných pokladníc, Bratislava

Vznikol v októbri 1924 ako vrcholový riadiaci orgán úverových družstiev nového typu známych pod názvom Roľnícke vzájomné pokladnice. V prvých rokoch svojho pôsobenia sa zameriaval prevažne na zakladanie pokladníc, organizovanie ich činností, kontrolu hospodárenia a ich správu. V roku 1927 už pôsobilo na Slovensku 39 pokladníc a do roku 1930 ich počet narástol na 58. Prvá bola založená v Dolnom Kubíne. Od roku 1931 bol zväz aj finančnou centrálou, v ktorej sa sústreďovali všetky väčšie prebytky pokladníc. O rok neskôr sa jeho právomoci rozšírili o revíznu činnosť, ktorú vykonával v úzkej súčinnosti s Ústredným družstvom.

Zväz bol vplyvným centrom agrárneho kapitálu, vytvoril si vlastný priemyselný koncern a získal kapitálovú účasť v Tatra banke a v Dunajskej banke. Po roku 1939 však musel celý svoj koncern previesť na novovzniknutú Sedliacku banku. Samostatne pôsobil do konca novembra 1948, keď splynul spolu so Živnozväzom a s Ústredným družstvom do novokonštituovanej finančnej centrály všetkých ľudových peňažných ústavov na Slovensku - Ľudového peňažného ústredia v Bratislave.

Dokumenty Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc tvoria po obsahovej stránke kompaktný celok, i keď sa z prvých rokov činnosti zachovala len nepatrná časť, v mnohých prípadoch navyše vo forme opisov. Najzachovalejšie sú dokumenty sekretariátu, organizačného oddelenia a revízneho oddelenia. Z historicko - dokumentárneho hľadiska majú najväčšiu výpovednú hodnotu dokumenty správnych orgánov, výročné správy a štatúty zväzu i jednotlivých pokladníc. Dokumenty organizačného odboru sú zdrojom informácií pri skúmaní reorganizácií, ktorými prešlo slovenské peňažníctvo počas existencie prvej Československej republiky, v čase druhej svetovej vojny a v období rokov 1945 - 1948.