Eskontná a zmenárenská banka, Budapešť, filiálka Košice

V roku 1869 vznikla v Budapešti Uhorská eskontná a zmenárenská banka, účastinná spoločnosť, pod názvom Magyar leszámítoló és pénzváltóbank. Patrila do skupiny bánk Rotschildovcov. Prvé filiálky založila v Rijeke, Koložvári, Belehrade, Dombrove, ale tiež v Bratislave a Košiciach.

Akciový kapitál bol spočiatku 525 tisíc zlatých a z roka na rok sa zvyšoval. V roku 1917 dosiahol výšku 90 miliónov rakúsko-uhorských korún (K). V rokoch 1913 až 1916 bol zisk vyčíslený na 5 miliónov K. Úvery boli poskytnuté v hodnote 108 miliónov K.

Spoločnosť prijímala vklady, eskontovala a reeskontovala zmenky, poskytovala hypotekárne záložné pôžičky a pôžičky na bežný účet, obchodovala s cennými papiermi, nehnuteľnosťami, zakladala obchodné a priemyselné podniky, vystavovala garančné úvery a mohla uskutočňovať akékoľvek bankové obchody. Banka mala mnoho afilovaných podnikov a peňažných ústavov.

Dňa 30. decembra 1921 odsúhlasilo valné zhromaždenie Hospodárskej banky, účastinnej spoločnosti v Bratislave, spojenie s filiálkami Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky v Bratislave a Košiciach, čím vznikla Eskontná a hospodárska banka (ESHB), vo firemnom registri zapísaná ako Leszámítoló és közgazdasági bank, r. t. a Eskompte und volkswirtschaftliche Bank, A. G. Zároveň sa v tejto banke zmenilo zastúpenie sfér vplyvu, keď majoritný podiel akcií získala Tatra banka. Rotschildovský a maďarský kapitál si tu zachoval svoje záujmy.

Akciový kapitál zvýšili na 10 miliónov korún československých (Kč), predsedom správnej rady bol zvolený Vladimír Jesenský, generálny riaditeľ Tatra banky, podpredsedami sa stali Jozef Bün, riaditeľ Maďarskej eskontnej a zmenárenskej banky a Emil Popper, dlhoročný funkcionár Hospodárskej banky. V správnej rade boli mnohí známi predstavitelia slovenského peňažníctva, napríklad Ľudovít Vanovič, Fedor Jesenský, Cyril Kresák. Generálnym riaditeľom banky sa stal dlhoročný funkcionár Hospodárskej banky Albert Gestetner. Banka sídlila na dnešnom Hlavnom námestí v Bratislave a v tom čase mala jednu filiálku v Košiciach.

Dňa 30. júla 1940 uznesením valného zhromaždenia, na základe príkazu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. mája 1940, splynula s Tatra bankou. Akcie banky sa vymieňali za akcie Tatra banky v pomere 3 ku 1. V priestoroch banky si vytvorila Tatra banka svoju filiálku. Filiálka v Košiciach po obsadení mesta maďarským vojskom v dôsledku viedenskej arbitráže existovala ešte do roku 1942. Znovu sa stala filiálkou Magyar lészámítoló és pénzváltó, r. t. v Budapešti. V roku 1945 po prinavrátení okupovaných území Slovensku ju začala likvidovať Oblastná likvidačná kancelária so sídlom v Košiciach. V roku 1949 likvidáciu prevzala Slovenská Tatra banka. V roku 1950 začala pohľadávky a záväzky tejto banky preberať novoutvorená Štátna banka československá.

Zachovaný archívny materiál bol do roku 1965 uložený v archíve Štátnej banky československej v Bratislave, potom bol na základe príkazu Slovenskej archívnej správy prevezený do podnikového archívu Štátnej banky československej v Košiciach na Šrobárovej 2. Dokumenty boli po roku 1990 prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa previezli v roku 2003 do budovy na Cukrovej 8 v Bratislave.

Prvý inventár k fondu bol vypracovaný v roku 1967 v archíve Štátnej banky československej a bol revidovaný a doplnený v roku 2016 v archíve Národnej banky Slovenska. Zo spisov sa zachovali najmä zoznamy cenných papierov a depozitov, niekoľko úverových spisov a 15 účtovných kníh.