SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Eskontná a hospodárska banka, Bratislava

Tridsaťročná história tejto banky sa utvárala mnohými fúziami a prechodmi do sfér záujmov rôznych peňažných inštitúcií a finančných skupín. Dňa 6. novembra 1910 založila Uhorská kolonizačná a parcelačná banka, účastinná spoločnosť, Budapešť (Magyar telepitő és parcellázó bank r. t.), novú banku pod názvom Hospodárska a parcelačná banka, a. s. (vo firemnom registri uvedená ako Közgazdasági és parcellázó bank, r. t., alebo Agrar- und Parzellierungsbank A. G.). Jej správcom sa stal krajinský poslanec Gejza Szüllö. Akciový kapitál bol stanovený na 500 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), avšak v roku 1916 ho kvôli stratám zredukovali na 350 tisíc K. Od januára 1917 sa peňažný ústav premenoval na Közgazdasági bank, r. t. (Volkswirtschaftliche Bank A. G.), čiže na Hospodársku banku, účastinnú spoločnosť, Bratislava. Od tohto obdobia už patrila do záujmových sfér Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky (Magyar leszámítoló és pénzváltó bank, r. t., Budapest), jednej zo štyroch najvplyvnejších bánk v Uhorsku. Zaradila sa tým zároveň do záujmovej sféry Rotschildovcov. Akciový kapitál bol zvýšený na 1,5 milióna K.

Eskontná a hospodárska banka, Bratislava - budova centrály v Bratislave, neskôr zmenáreň Tatra bankyDňa 30. decembra 1921 odsúhlasilo valné zhromaždenie banky spojenie s filiálkami Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky v Bratislave a Košiciach, čím vznikla Eskontná a hospodárska banka (ESHB), vo firemnom registri ako Leszámítoló és közgazdasági bank, r. t. alebo Eskompte und volkswirtschaftliche Bank, A. G. Zároveň sa v tejto banke zmenilo zastúpenie sfér vplyvu, keď majoritný podiel akcií získala Tatra banka. Rotschildovský a maďarský kapitál si tu ale svoje záujmy zachoval. Akciový kapitál zvýšili na 10 miliónov korún československých (Kč), predsedom správnej rady bol zvolený Vladimír Jesenský, generálny riaditeľ Tatra banky, podpredsedami sa stali Jozef Bün, riaditeľ Maďarskej eskontnej a zmenárenskej banky a Emil Popper, dlhoročný funkcionár Hospodárskej banky. V správnej rade boli mnohí známi predstavitelia slovenského peňažníctva, napríklad Ľudovít Vanovič, Fedor Jesenský a Cyril Kresák. Generálnym riaditeľom Eskontnej a hospodárskej banky sa stal dlhoročný funkcionár Hospodárskej banky Albert Gestetner. Banka sídlila na dnešnom Hlavnom námestí a v tom čase mala jednu filiálku v Košiciach.

Stanovy z roku 1922 uvádzali ako sféru záujmov predovšetkým kúpu a predaj valút, zmeniek a poukážok na cudzozemské miesta, eskontovanie a reeskontovanie zmeniek a rozličných pohľadávok, povoľovanie krytých a nekrytých úverov, zakladanie alebo účasť na zakladaní hospodárskych podnikov. Generálny riaditeľ získal veľké právomoci.

V ďalších rokoch sa peňažný ústav neustále rozširoval. V roku 1924 prevzal likvidáciu stratovej Veľkotopoľčianskej úvernej banky. Stala sa z nej filiálka Eskontnej a hospodárskej banky v Topoľčanoch. 28. júna 1926 prebehla fúzia s Drevárskou bankou, účastinnou spoločnosťou v Bratislave. Akcie tejto banky boli vymieňané za akcie ESHB v pomere 4 ku 3. Znova došlo ku zvýšeniu akciového kapitálu, a to na 17,5 milióna Kč. V roku 1927 prevzala ESHB všetky akcie vtedy stratovej Bratislavskej obchodnej a úvernej banky. Vlastnila ich do roku 1932.

V roku 1929 si ESHB zaistila väčšinu akcií podniku Valcové mlyny Zemianska Olča. V tom čase už bola afilovaným ústavom Tatra banky. V roku 1930 získala všetky akcie Novozámockej Sporobanky, účastinnej spoločnosti v Nových Zámkoch, ktorá sa stala jej afilovaným ústavom. Od roku 1926  vlastnila tiež akcie Ústrednej predajne dreva, účastinnej spoločnosti v Bratislave, ktorú založila Drevárska banka. Čoraz viac sa zaplietala do úverovania nevýhodných drevárskych transakcií. Príkladom môže byť takzvaný Herinčovský prípad. Na Podkarpatskej Rusi zostala pre banku dubiózna pohľadávka okolo 200 tisíc Kč. Banka sa rozhodla pohľadávku využiť na zle odhadnutú investíciu vo výške 3 milióny Kč (preinvestovali až vyše 6 miliónov Kč) na vybudovanie lesnej dráhy z Chustu do Herinčova na zvážanie drevnej hmoty, ale celá investičná akcia skončila vyšetrovaním a obrovskými stratami. Ústredná predajňa dreva už po roku 1933 nevykazovala žiadnu činnosť. Vladimír Jesenský odstúpil z miesta predsedu správnej rady a výročná správa z roku 1931 neuviedla žiadneho jeho nástupcu v tejto funkcii. Až v roku 1932 sa ním stal Emil Popper, súkromník, a o rok neskôr vládny radca Igor Dula, ktorý potom viedol správnu radu až do roku 1938. V nasledujúcom roku ho nahradil Ján Ďurčanský, verejný notár. Albert Gestetner naďalej zostal hlavným riaditeľom.

V roku 1933 sa naplno prejavili dôsledky hospodárskej krízy, ale aj dôsledky zlých úverov, takže banka musela znížiť svoj akciový kapitál na 8,4 milióna Kč. Odpisy nedobytných pohľadávok sa robili už skôr. V roku 1922 na zasadnutí riaditeľstva banky odsúhlasili návrh na odpis 1,2 milióna Kč, o rok neskôr išlo o sumu 3,9 milióna Kč a v roku 1925 dokonca o takmer 11 miliónov Kč. Od roku 1932 už banka nevyplácala dividendy a ročný zisk, málokedy vyšší než 30 tisíc Kč, len presúvala z roka na rok.

Dňa 30. júla 1940 uznesením valného zhromaždenia, na základe príkazu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. mája 1940, splynula s Tatra bankou. Akcie banky sa vymieňali za akcie Tatra banky v pomere 3 ku 1. V jej priestoroch si Tatra banka zriadila svoju filiálku. Filiálka v Košiciach po obsadení mesta maďarským vojskom v dôsledku viedenskej arbitráže existovala ešte do roku 1942.

Spisový materiál Eskontnej a hospodárskej banky bol prevezený neusporiadaný do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v roku 1956. V rokoch 1975 – 1977 boli dokumenty prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Časť fondu bola spracovaná v roku 1965 v archíve Štátnej banky československej v pobočke v Bratislave a bol k nej vyhotovený inventár, ktorý bol v roku 2015 revidovaný v archíve Národnej banky Slovenska. Fond je písaný v nemčine a slovenčine. Najvýznamnejšie dokumenty sú zápisnice správnych orgánov, revízne správy, výročné správy a záverečné účty. Zachovalo sa aj veľa úverovej dokumentácie.

Dátum poslednej úpravy: 18. septembra 2019