Bratislavská obchodná a úverná banka, Bratislava

Bola založená dňa 14. júla 1903 miestnymi podnikateľmi so základným kapitálom 400 tisíc rakúsko-uhorských korún (K) rozdeleným na 2 tisíc kusov účastín v nominálnej hodnote 200 K. Prvým prezidentom bol Gábor Pávai – Vajna, viceprezidentmi Gustáv Braunsteiner a Filip Wertheimer. Názov banky bol Pozsonyi kereskedelmi és hitelbank, r. t., Pozsonyer Handels- und Kreditbank A. G., od roku 1919 sa používal názov Bratislavská obchodná a úverná banka, účastinná spoločnosť, s maďarskou a nemeckou obmenou.

Jej cieľom bolo získavať vklady na bežné účty a hlavne na vkladné knižky, čoho dôkazom bolo aj to, že úrokomer konatelia banky stanovili o niečo vyššie oproti zvyklostiam starších miestnych peňažných ústavov. Získané vklady používala banka na poskytovanie úverov miestnym obchodníkom, priemyselníkom a poľnohospodárom.

V roku 1906 vstúpila do úzkeho kontaktu s Magyar kereskedelmi, r. t., Budapešť, ktorá neskoršie zmenila svoj názov na Magyar bank és kereskedelmi, r. t., a napokon na Angol-Magyar bank r. t., Budapešť. Tento peňažný ústav prevzal majoritu účastín banky, čo viedlo ku zmene v zložení správnych orgánov. O dva roky zvýšila banka svoj základný kapitál na 600 tisíc K vydaním ďalších tisíc kusov účastín v nominálnej hodnote 200 K, z čoho 500 kusov účastín prevzala Magyar kereskedelmi r. t. v Budapešti, a v roku 1909 vydaním novej emisie 2000 kusov účastín po 200 K svoj účastinársky kapitál zvýšila na 1 milión K.

V roku 1910 zriadila banka predajné oddelenie poľnohospodárskych produktov, ktoré nakupovala od záhorských poľnohospodárov a predávala v Bratislave pre miestnu spotrebu. Dané produkty čiastočne aj vyvážala, hlavne do Rakúska. Následne sa od roku 1912 pustila do podnikania s pozemkami, v Trenčíne kúpila približne 16 tisíc siah pozemkov a zriadila syndikát na ich speňaženie. V samotnom meste Bratislava sa zúčastňovala na rôznych parceláciách a založila stavebnú spoločnosť pod názvom Bratislavská stavebná účastinná spoločnosť s účastinným kapitálom 600 tisíc K. V roku 1915 založila v Stupave Dielňu na zakvasenie kapusty s účastinným kapitálom 100 tisíc K, ktorý v priebehu roka zvýšila na 200 tisíc K.

V roku 1916 zvýšila banka svoj účastinný kapitál vydaním novej emisie 2 500 kusov účastín po 200 K nominálnej hodnoty na 1,5 milióna K a v roku 1917 ho zvýšila znova, tentoraz na sumu 2 milióny K. V tom čase zakladá aj spoločnosť na využívanie minerálnych vôd Vita s účastinným kapitálom 400 tisíc K. Ďalej zakladá Účastinnú spoločnosť pre dopravu, výstavbu ciest a štrkopieskové závody s účastinným kapitálom 500 tisíc K. Zúčastňuje sa na založení kúpeľnej spoločnosti Bratislavské parné a liečebné kúpele. Pri zakúpení približne 100 tisíc siah stavebnej celiny zvýšila svojmu podniku Bratislavská stavebná účastinná spoločnosť akciový kapitál zo 600 tisíc na 1,5 milióna K. Svojmu stupavskému podniku na zakvasenie kapusty zvyšuje akciový kapitál na 300 tisíc K.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 sa banka snažila svoje podniky ešte viac rozšíriť, zvýšila účastinný kapitál Účastinnej spoločnosti pre dopravu, výstavbu ciest a štrkopieskové závody z 500 tisíc K na 1 milión K a účastinný kapitál Dielne na zakvasenie kapusty v Stupave z 300 tisíc K na 500 tisíc K.

Spolu s Bratislavskou stavebnou účastinnou spoločnosťou sa zúčastňuje na zakladaní viacerých priemyselných podnikov, do ktorých vstupuje so svojím kapitálom.

V roku 1919 zmenila svoj názov Dielňa na zakvasenie kapusty v Stupave, a to na Gea slovenská gazdovská a poľnohospodárska priemyselná účastinná spoločnosť, a s pomocou banky zvýšila svoj základný kapitál na 2 milióny korún československých (Kč).

V roku 1920 spolu so Slovenskou bankou zvýšila účastinný kapitál kinematografickej spoločnosti Uránia z 1 milióna na 1,6 milióna Kč. Taktiež spolu so Slovenskou bankou zvýšila účastinný kapitál spoločnosti Gea v Stupave na 4 milióny Kč. Spolu s mestom Bratislava zvýšila základný kapitál Bratislavskej stavebnej účastinnej spoločnosti na 4 milióny Kč. Pomocou Pražského bankového domu Bedrich Fuchs zvýšila svoj základný kapitál na 5 miliónov Kč vydaním 15 tisíc kusov účastín novej emisie po 200 Kč nominálnej hodnoty. V tomto roku sa dostávajú do správnych orgánov banky okrem predstaviteľov Angol-Magyar bank v Budapešti aj zástupcovia Pražského bankového domu Bedrich Fuchs.

V roku 1921 začala pociťovať následky hospodárskej krízy. V jej správnych a dozorných orgánoch sa prechodne objavili aj predstavitelia Britisch-Oesterreichische Bank A. G., Viedeň, nahrádzajúc zástupcov Angol-Magyar bank v Budapešti. V tomto roku sa uskutočnila fúzia Bratislavskej stavebnej účastinnej spoločnosti so stavebnou spoločnosťou Anton Durvay a vznikla nová firma Spojená stavebná účastinná spoločnosť v Bratislave. Banka spolu s dvoma miestnymi a jednou pražskou veľkofirmou zvýšili novej stavebnej spoločnosti základný kapitál zo sumy 8 miliónov na 20 miliónov Kč.

Kríza v roku 1923 a v tridsiatych rokoch 20. storočia ju však dosť zasiahla, a preto v dôsledku strát, pasívnej bilancie aj bankrotov týchto spoločností znížila v roku 1932 svoj akciový kapitál. V roku 1923 bola bilancia banky prvýkrát pasívna. Podniky jeden za druhým upadali: účastiny firmy Gea v Stupave boli úplne znehodnotené a pri úveroch utrpela stratu vo výške 1 milión Kč; kinematografická spoločnosť Uránia kino utrpela stratu 400 tisíc Kč. Klesla hodnota účastín Spojenej stavebnej účastinnej spoločnosti, a to z 240 na 50 Kč reálnej hodnoty. Bola tu ďalej kurzová strata na dlhu u anglických firiem vo výške
20 tisíc libier šterlingov, ktoré si banka požičala ešte pred prvou svetovou vojnou.

Na návrh riaditeľstva banky sa valné zhromaždenie rozhodlo vykázanú stratu odpísať, a to z rezervného fondu sumu 975 tisíc Kč, zo základného kapitálu 4,5 milióna Kč, celkovo 5 475 000 Kč. V rokoch 1924 až 1926 vznikajú ďalšie straty, ktoré sa prenášajú z roka na rok až do roku 1930. V rokoch 1927 až 1930 dosahovala banka slabé výsledky, takže v roku 1931 po prevedení stabilizačnej bilancie odpisuje z rezervného fondu 87 tisíc Kč a zo základného kapitálu 1,25 milióna Kč. Ale od roku 1933 až do svojho zániku je stále bilančne aktívna a zisky sa odvádzajú na rezervné fondy.

V roku 1935 prevažnú väčšinu účastín preberá Česká eskomptná banka a úverný ústav v Prahe, čím sa mení aj zastúpenie v právnych a dozorných orgánoch. Banka sa stala afilovaným ústavom. Tento stav pretrval do roku 1938.

Dňa 8. marca 1939 sa uskutočnilo valné zhromaždenie Bratislavskej obchodnej a úvernej banky, ktoré zmenilo slovo Bratislavská v názve na Nemecká a prijalo nových členov správnej rady. Väčšinu účastín prevzala Länderbank vo Viedni.
Udalosti nabrali rýchly spád a počas roka 1940 donútili Spišskú banku, Kežmarok, s 9 pobočkami na Spiši k fúzii s Nemeckou obchodnou a úvernou bankou. Istina bola zvýšená na 30 miliónov Ks a boli prijaté nové stanovy.
Kvôli zvýšeniu istiny boli vydané nové účastiny v hodnote vyše 26 miliónov Ks, ktoré prevzala Dresdner Bank, pričom protihodnotu uhradila banke slovensko – nemeckým klíringom na Interimskonto, čo znamenalo, že úhrada išla na účet ministerstva financií v Bratislave, ktoré slovensko – nemecký klíring muselo financovať z vlastných prostriedkov. Peniaze sa na Slovensko v skutočnosti nikdy nedostali. Prevzala aj komandity Českej eskomptnej banky, Praha, a Bankového domu Frankl a spol., filiálka Žilina.

Najvýraznejšie však postavenie Nemeckej obchodnej a úvernej banky voči Dresdner Bank charakterizuje zmena stanov.
K orgánom banky pribudlo Geschäftsführung – vrcholový manažment alebo konatelia. Tento orgán, ktorý menovala správna rada, viedol bezprostredne všetky záležitosti banky, rozhodoval o zamestnancoch a nikomu sa nezodpovedal, iba správnej rade podával správy o činnosti. Vo funkcii riaditeľov Geschäftsführung boli riaditelia Dresdner Bank a neskôr aj Länderbank: Franz Gold, Heinrich Schneider, neskôr R. Anspach a J. R. von Paic. V samotnej správnej rade sedeli zástupcovia nemeckých firiem, ako boli IG Farben, Mannesmann, Siemens, Nemecká naftová akciová spoločnosť a ďalšie. Banka získala účastiny v Dynamit Nobel, rafinérii Apollo, Coburgových banských a hutníckych závodoch. Úvery sa mohli prideľovať len so súhlasom Dresdner Bank v Berlíne. Jeden takýto úver slúžil na preddavkovanie miezd slovenských robotníkov pracujúcich v Nemecku. K najvýznamnejším podnikom vo vlastníctve banky patrili spoločnosť Lihag a pivovar v Poprade. Na Spiši uplatňovala banka svoj vplyv medzi karpatskými Nemcami pomocou filiálok bývalej Spišskej banky v Kežmarku. V čase vojny mala banka 216 zamestnancov.

Snažila sa zasahovať do hospodárskeho života Slovenského štátu v prospech nemeckého kapitálu, čo sa jej darilo, až kým po oslobodení Československa v roku 1945 nevstúpila do likvidácie ako nepriateľský majetok. V máji 1945 zostavila komisia II. ukrajinského frontu Červenej armády na území Slovenska zoznam takzvaných trofejných bánk, ktoré považovala za vojnovú korisť. Zaradila sem Nemeckú (Bratislavskú) obchodnú a úvernú banku spolu s Union bankou, Bratislavskou prvou sporivou bankou a družstvom Signum v Bratislave, ktoré boli vyhlásené za vojnovú korisť Červenej armády. Keď sa ku Bratislave blížil front, agendu vyviezla banka do Malaciek a do Rakúska. Dokumenty v Malackách sa zničili. Dokumenty v Rakúsku sa po vojne podarilo čiastočne doviezť naspäť.

Nemecká obchodná a úverná banka sa tak stala na sklonku vojny trofejnou bankou Červenej armády, ktorá zadržala likvidné prostriedky v hodnote 238 miliónov korún slovenských (Ks), depozity v hodnote 168 miliónov Ks a obsahy sejfov v neznámej hodnote. Po dlhých vládnych rokovaniach sa banku podarilo vyviazať zo zoznamu trofejných bánk. V máji 1945 bola vytvorená dočasná správa banky. Z hlavnej budovy na Hviezdoslavovom námestí 9 sa musela vypratať a usídlila sa v budove na Laurinskej ulici. Dňa 13. mája 1945 sa vracia k pôvodnému názvu Bratislavská a postupne vymieňa úradníkov nemeckej a maďarskej národnosti (neutieklo ich iba 26). Povereníctvo financií nariadilo tomuto peňažnému ústavu takzvané príročie, takže nové obchody sa neuskutočňovali, iba sa spravoval pôvodný majetok, približne 700 miliónov Kč. Vzťahoval sa na ňu dekrét prezidenta republiky č. 108 z 25. októbra 1945, ako majetok nemeckých právnických osôb podliehala konfiškácii.

Dekrétom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie zo dňa 12. júna 1945 bola pre banku vytvorená dočasná správa, správcami boli František Hloušek, Vincent Koráň a Alexander Marko. Dňa 7. júna 1946 sa banka dostala pod národnú správu a výmerom povereníctva financií č. 11602/46 – VI/18 z 12. júla 1946 vstúpila ihneď do likvidácie. Podľa vyhlášky ministerstva financií bola Bratislavská obchodná a úverná banka v Bratislave z obchodného registra vymazaná, splynula so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou v Bratislave. S účinnosťou od 1. januára 1949 boli súčasne vymazané z obchodného registra aj všetky jej filiálky.

Spisový materiál banky bol nájdený v obchodnej miestnosti na bývalej Wolkerovej (dnes Bielej) ulici v Bratislave ako rozsyp.
Pri previerke bolo zistené, že väčšina spisového materiálu bola v rokoch 1951 - 1952 odovzdaná do Zberných surovín bez vyhotovenia akéhokoľvek zoznamu alebo skartačného návrhu. Zvyšok materiálu bol v roku 1958 prevezený do podnikového archívu Štátnej banky československej, Oblastného ústavu pre Slovensko v Bratislave, v Marianke. Dokumenty tu boli uložené v bývalom kláštore. V rokoch 1975 – 1977 boli archiválie prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Materiál tohto fondu je väčšinou písaný v nemčine a len nepatrná časť je v slovenčine.

Časť archívneho fondu bola prvýkrát spracovaná v roku 1962. Inventár bol v roku 2015 revidovaný v archíve
Národnej banky Slovenska. Významným prameňom pre poznanie slovensko - nemeckých hospodárskych vzťahov v období rokov 1939 - 1945 sú zápisnice správnej rady od roku 1941, bilancie, výročné správy a záverečné účty, ako aj dokumenty úverového a evízového oddelenia.