SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Drážďanská banka, Berlín, filiálka Karlove Vary

Drážďanská banka (Dresdner Bank) vznikla v nemeckých Drážďanoch v roku 1872 a v roku 1884 preložila svoje sídlo do Berlína. Výraznou postavou jej raných dejín bol Eugen Gutmann, vďaka ktorému prežila krízu v roku 1873. Banka sa neustále rozrastala preberaním iných peňažných ústavov a otváraním filiálok. V roku 1881 otvorila filiálku v Berlíne, čo následne viedlo k presídleniu celej banky. V ďalších rokoch investovala do ťažkého priemyslu, do afrických kolónií a aj na Blízky Východ. Začiatkom 20. storočia získala neobmedzený prístup do priemyselného Porýnia.

Po prvej svetovej vojne bol peňažný ústav vďaka inflácii rozširovaný; počet zamestnancov narástol z 9 600 v roku 1914 na 23 tisíc v roku 1923. Počet účtov v rovnakom časovom období narástol z 376 tisíc na 540 tisíc, akciový kapitál sa zdvojnásobil na 1,1 miliardy mariek.

V roku 1932 prevzala v banke väčšinu akcií Nemecká ríša. V rokoch 1933 - 1942 sa obchody banky strojnásobili. Ústav bol pod priamym vplyvom ríšskej vlády a Hitlera. V tomto duchu arizoval napríklad židovskú banku Privatbank Arnhold v Drážďanoch.

Banka profitovala z vojny vedenej vo východnej Európe, aj z nútených prác židovského obyvateľstva a vojnových zajatcov. Bola dvornou bankou organizácie SS, ktorej poskytovala úvery. Po vypuknutí druhej svetovej vojny síce stratila veľa obchodných kontaktov, ale vzápätí profitovala z bánk, ktoré donútila k odovzdaniu ich filiálok na okupovanom území, respektíve území, ktoré mala Nemecká ríša pod svojim vplyvom. Na Slovensku tak ovládala Bratislavskú obchodnú a úvernú banku, ktorú premenovala na Nemeckú obchodnú a úvernú banku. V Čechách ovládla Českú eskomptnú banku, ktorú využívala na arizáciu a likvidáciu konkurencie. Zároveň sa pokúšala kapitálovou účasťou ovládnuť Živnostenskú banku v Prahe.

Po okupácii sudetských území v Čechách po Mníchove v roku 1938 donútila Živnostenskú banku, aby jej odstúpila svoje filiálky v pohraničí, medzi nimi aj filiálku v Karlovych Varoch. Táto filiálka sa stala bankovým úradom, ktorý viedol účet pod názvom Arbeitersonderguthaben, cez ktorý poukazovali slovenskí robotníci pracujúci v Nemecku svoje zárobky na Slovensko. Poukazovanie prebiehalo prostredníctvom Dresdner Bank, Berlín. Protihodnotu v slovenských korunách vyplácala na Slovensku Poštová sporiteľňa v Bratislave na adresu, ktorú robotníci uviedli vo svojom bankovom preukaze.

Samotný prevod peňazí trval v tomto období 4 – 5 mesiacov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania však už nemecká strana neuhrádzala platby pravidelne a táto situácia sa na jar 1945 z pochopiteľných dôvodov ešte viac zhoršila. Po skončení druhej svetovej vojny vyzvala Národná banka Československá, Oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave, ako právny nástupca Slovenskej národnej banky, všetky právnické a fyzické osoby, aby do 23. februára 1946 prihlásili svoje pohľadávky a záväzky voči cudzine. V roku 1953 devízový dohľad nad likvidáciou zahraničných pohľadávok prevzal Oblastný likvidátor, Bratislava, ktorý bol v roku 1964 premenovaný na Správu pre veci majetkové a devízové. K vyrovnaniu pohľadávok slovenských občanov voči Nemecku dodnes nedošlo, lebo po vojne nebola uzavretá žiadna medzištátna dohoda, ktorá by sa týkala ich vysporiadania.

Po skončení druhej svetovej vojny Živnostenská banka prevzala svoje bývalé filiálky naspäť do svojej správy, ale po vzniku Štátnej banky československej prestala samostatne pôsobiť.

Zachované dokumenty z karlovarskej filiálky Drážďanskej banky z obdobia druhej svetovej vojny boli uložené v archíve Štátnej banky československej, Oblastnom ústave pre Slovensko v Bratislave, v bývalom kláštore v Marianke. V rokoch 1975 – 1977 boli archiválie prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Archívny fond tvorí neúplná dokumentácia k vyplácaniu slovenských robotníkov za práce v Nemecku. Sú to hlavne účtovné materiály, zoznamy, výkazy a korešpondencia. Dokumenty sú roztriedené a v roku 2015 k nim bol vytvorený súpis.

Dátum poslednej úpravy: 11. septembra 2019