Union banka, Bratislava

Vznikla v roku 1872 v Prahe ako čisto nemecký podnik pod názvom Česká banka Union. Po vytvorení Československa založila v roku 1923 v Bratislave svoju filiálku. V čase druhej svetovej vojny sa Česká banka Union stala jedným z nástrojov nemeckého finančného kapitálu, ktorý sa snažil expandovať smerom na východ. Dostala sa do područia nacistov a bola prevzatá spolu s viedenskou bankou Creditanstalt bankovým koncernom Deutsche Bank. Filiálku v Bratislave osamostatnili a jej účastinný kapitál zvýšili na 50 miliónov korún slovenských (Ks), ktoré mali byť poukázané cez takzvané Kapitalkonto v slovensko-nemeckom klíringu. Celkovo 27 800 účastín v nominálnej hodnote po tisíc korún patrilo viedenskému bankovému domu Creditanstalt a 22 200 účastín patrilo Českej banke Union. Účastiny v skutočnosti neboli nikdy vydané, existovali iba dve skripsy na tieto dva počty účastín. Nemeckí nacisti donútili predstaviteľov Legiobanky v Prahe podpísať zmluvu, podľa ktorej celý jej slovenský koncern mal byť prevedený na viedenský Creditanstalt, respektíve Union banku v Bratislave. Slovensku sa podarilo dve tretiny zachrániť pre Tatra banku, ale slovenské orgány museli okrem iného súhlasiť s vytvorením účastinnej istiny s príslušným rezervným fondom pre Union banku vo výške 55 miliónov Ks. Na základe protokolu z roku 1940 ohľadom postavenia nemeckých bánk na Slovensku prevzala Union banka filiálku Českomoravskej banky v Žiline, filiálky Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Prešove a Banskej Bystrici a jej zmenáreň na Suchom Mýte v Bratislave, a tiež filiálky Prvej prievidzskej banky v Handlovej a v Nitrianskom Pravne. Proces preberania filiálok sa zavŕšil 1. júla 1941. Union banka v Bratislave tak aktívne participovala na procese koncentrácie bánk na Slovensku, ktorý plánovalo slovenské ministerstvo financií. Zakladajúce valné zhromaždenie banky sa uskutočnilo 29. októbra 1940. V správnej rade boli predstavitelia Creditanstalt vo Viedni, Českej banky Union v Prahe, Deutsche Bank v Berlíne a Ríšskej úverovej spoločnosti, akciovej spoločnosti v Berlíne.

Union banka ovládala na Slovensku viacero podnikov a bola takzvanou vernou rukou mnohých zahraničných firiem. Počas vojny zakladali na Slovensku rôzne cudzozemské firmy svoje podniky. Keďže Ministerstvo financií Slovenskej republiky nepovoľovalo majorizovanie tunajších podnikov cudzozemcami a Slovenská národná banka nepovolila kapitálové transféry z klíringových štátov, úlohu účastinára prevzala tuzemská fyzická alebo právnická osoba (v tomto prípade Union banka). Išlo o nemecké a rakúske firmy. Najväčšou priamo ovládanou firmou bola Účastinná spoločnosť pre predaj Mannesmannových rúr a obchod so železom, ktorú banka získala arizáciou firmy Max Graber a syn. Tu mala účasť vo výške takmer 7 miliónov Ks. Známe boli Union, slovenská spoločnosť pre obchod s cukrom, Union, uhoľná spoločnosť s. r. o., Bratislava, AVA – automobilový obchod s. r. o., Siemens – radio s. r. o. K firmám, ktoré spravovala ako verná ruka, patrili Spojená drevárska a priemyselná účastinná spoločnosť (verná ruka firmy Südostholz K. G. Souchon & Co., Berlin), Delka, obchod s obuvou (verná ruka firmy Delka Schuhindustrie A. G., Wien), Sesa, osivová spoločnosť s. r. o. (verná ruka firmy Satgutgesellschaft m. b. H., Berlin) a iné.

Banka mala od roku 1941 veľké zisky, ktoré ukladala do rezervného fondu. V tom čase mala vyše dvesto zamestnancov a z Mostovej 6 v Bratislave sa presťahovala do budovy Slovenskej všeobecnej úvernej banky na Štúrovej 5. V polovici februára 1945, keď už bola zrejmá porážka Nemecka, evakuovala do Creditanstalt vo Viedni. Práve táto evakuácia zapríčinila stratu množstva dôležitých dokumentov. K ďalšej strate došlo v apríli až júni 1945, keď sa v banke usídlila Trofejná komisia II. ukrajinského frontu Červenej armády. Tá považovala banku za svoju vojnovú korisť. Bankovú budovu odovzdala po svojom odchode k dispozícii Poštovej sporiteľni.

Na základe dekrétu prezidenta republiky č. 108 z 25. októbra 1945 o konfiškácii nepriateľského majetku bola banka zaradená medzi likvidujúce konfiškáty a prestala vyvíjať aktívnu činnosť. V októbri 1945 sa po odchode Trofejnej komisie zisťoval skutkový stav Union banky a vyhotovila sa bilancia za rok 1944, ktorá vykázala stratu 3,5 milióna korún československých (Kčs), spôsobenú hlavne bombardovaním a stratami dlžníkov postihnutých vojnovými udalosťami.

Vďaka horúčkovitému rokovaniu predstaviteľov Československa v Moskve sa podarilo slovenské trofejné banky – medzi nimi aj Union banku - vymaniť zo sovietskej vojnovej koristi. Vojnové škody Union banky ku koncu roku 1947 predstavovali 48 miliónov Kčs. V marci 1947 sa podarilo z vyvezených cenných papierov u Creditanstalt vo Viedni repatriovať okolo 380 miliónov Kčs, ale zvyšok – okolo 190 miliónov Kčs zostal tam. Otázny zostal aj obsah 216 bezpečnostných schránok. Po opustení banky Trofejnou komisiou našla dočasná správa všetky pancierové skrine v sieni sejfov vypáčené a mnohé prázdne.

Dekrétom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie č. 744/45 zo 16. apríla 1945 dostala banka dočasnú správu a o rok neskôr výnosom č. 5870/46-VI/18 z 15. mája 1946 ju nahradila národná správa. Nasledoval výnos Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie č. 11601/46-VI/18 z 12. júla 1946, ktorým bola Union banke v Bratislave a jej filiálkam nariadená likvidácia.

Po skončení vojny pracovalo v Union banke v Bratislave približne 30 zamestnancov. Definitívne sa jej história uzavrela v roku 1949, keď podľa vyhlášky ministra financií č. 265/50 Úr. v. I. splynula so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou, národným podnikom v likvidácii v Bratislave s účinnosťou od 1. januára 1949.

Archívny fond obsahuje len časť dokumentov Union banky v Bratislave. Dokumenty sú písané v nemeckom jazyku a čiastočne v slovenskom jazyku. K časti fondu bol v roku 1962 v podnikovom archíve Krajskej pobočky Štátnej banky československej v Bratislave vytvorený inventár. Dokumenty boli uložené v bývalom kláštore v Marianke a v rokoch 1975 až 1977 prevezené do novej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Inventár bol v roku 2015 revidovaný.

Zachované dokumenty pochádzajú najmä z obdobia po skončení druhej svetovej vojny. Podstatnú časť spisov tvorí úverová dokumentácia. Z pôsobenia banky a jej filiálok sa zachovali nesúrodé dokumenty. Počiatky činnosti tohto peňažného ústavu, rozsah a charakter obchodov, ako aj poslednú fázu jej existencie dokumentujú stanovy, výpisy z firemného registra, protokoly dočasnej a národnej správy a zápisnice vo veci znárodnenia banky. Celkový obraz o jej hospodárení dotvárajú zápisnice revízneho odboru a výročné správy.