SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Turčianskosvätomartinská sporiteľňa, Martin

Turčianskosvätomartinská sporiteľňa, účastinná spoločnosť, sa považuje za najstaršiu slovenskú banku. Ide o prvý peňažný ústav, ktorého správa a účastinný kapitál boli plne v slovenských rukách. Zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 7. apríla 1868. Na čele banky stáli významné osobnosti slovenského spoločenského života, napríklad Jozef Justh, Viliam Pauliny-Tóth, Pavel Mudroň a Matúš Dula. Činnosť sporiteľne bola zameraná predovšetkým na prijímanie vkladov a poskytovanie pôžičiek, no zohrala významnú úlohu aj pri zakladaní ďalších slovenských peňažných ústavov a pri podpore slovenských podnikateľských zámerov. Od roku 1913 pôsobila pod názvom Sporiteľňa, účastinársky spolok, Turčiansky Svätý Martin, a zanikla v roku 1920 fúziou s Tatra bankou.

Turčianskosvätomartinská sporiteľňa - vkladná knižka, 1908Jej vzniku predchádzal list prípravného výboru banky v mene mesta Martin (vtedy Turčiansky Svätý Martin), adresovaný vysokej kráľovskej námestníckej rade v Budíne o povolenie úrokovne - sporiteľne z roku 1864. Súhlas z Budína však meškal, preto sa až 8. januára 1868 v Martinskom kasíne konala porada vo veci zozbierania účastín. Prípravný výbor banky dokázal namiesto zákonom stanovených 300 účastín po 100 zlatých získať v nemajetnom slovenskom prostredí až 438 upisovateľov. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 7. apríla 1868 pod vedením Viliama Paulinyho-Tótha a 24-členný výkonný výbor sa prvý raz zišiel o šestnásť dní, aby zvolil úradníkov a určil dátum otvorenia na 1. júna 1868. Tajomníkom a súčasne účtovníkom sa stal Samuel Šiška, pokladníkom Ľudovít Tomka a právnym zástupcom Ján Kohút.

Sporiteľňa začala hospodáriť so základným kapitálom 15 tisíc zlatých a na záver roka 1868 vykázala čistý zisk 459 zlatých, pričom získala vklady vo výške 24 442 zlatých. Neobišlo sa to bez ťažkostí, na obdobie od 12. júla do 21. augusta 1868 musela prerušiť svoju činnosť, lebo stále nemala úradne potvrdené stanovy. Definitívny súhlas vydalo uhorské ministerstvo hospodárstva, priemyslu a obchodu až 17. augusta 1868. Objem operácií bol v ďalšom období čoraz väčší, rozsah vkladov bol v roku 1900 už 4 milióny rakúsko-uhorských korún (K) a rozsah úverov v sume 3,8 milióna K. Dividendy začala vyplácať v roku 1872.

Vďaka Sporiteľni sa význam mesta Martin rozšíril po stránke peňažníckej i hospodárskej. Svoju prvú filiálku otvorila v roku 1884 v Liptovskom Mikuláši, ďalšiu vo februári 1909 vo Vrútkach. V roku 1912 sa jej filiálkou stala Ľudová banka v Štubnianskych (dnes Turčianskych) Tepliciach a expozitúrou bývalá Ľudová banka v Sučanoch. Zohrala tiež dôležitú úlohu pri zakladaní ďalších slovenských bánk. V roku 1879 sa podieľala na založení Ružomberského účastinárskeho úverkového spolku a o niekoľko rokov neskôr Tatra banky, Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom, Zvolenskej ľudovej banky, pomáhala pri riešení krízy Myjavskej banky a jednou z jej najvýznamnejších záchranných akcií bola sanácia Tatra banky po krachu Rovniankovej banky v USA v roku 1911. Zásluhou martinskej Sporiteľne však vznikali aj projekty v oblasti slovenského priemyslu. Začala výstavbou stoličkovej továrne v Martine, ktorá od roku 1895 pokračovala už aj za pomoci Tatra banky ako Dielňa na náradie. V roku 1893 vznikol v Martine Turčiansky pivovar a Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok. Sporiteľňa sa angažovala aj pri vzniku Továrne na celulózu v Martine (1902), Uhorskej papierne v Ružomberku (1906) a Továrne na vápno-pieskové a cementové výrobky v Kráľovanoch (1912).

Bola aktívna v rámci charity a kultúrno-spoločenských činností (podpora škôl, štúdia žiakov na českých školách, podpora spevokolu, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, slovenskej tlače a literatúry). Prvým správcom sporiteľne bol Jozef Justh. Ďalšími správcami boli Viliam Pauliny-Tóth (1869 – 1877), Ambróz Pivko (1878 – 1887), Pavel Mudroň (1888 – 1914) a Matúš Dula (1915 – 1920). Každý z týchto správcov sa aktívne angažoval na spoločenskom a politickom poli, Matúš Dula bol v čase správcovstva zároveň predsedom Slovenskej národnej strany a Slovenskej národnej rady a predsedal aj memorandovému zhromaždeniu 30. októbra 1918 v Martine. Martinská Sporiteľňa svoju činnosť ukončila na základe sporiteľničného zákona z apríla roku 1920, podľa ktorého názov sporiteľňa mohol používať len peňažný ústav založený územným samosprávnym zväzkom alebo mestom, ostatné museli do roka zmeniť svoje názvy. Mimoriadne valné zhromaždenie Sporiteľne rozhodlo 24. augusta 1920 o fúzii s Tatra bankou a o týždeň, po 52 rokoch činnosti, na valnom zhromaždení Tatra banky Sporiteľňa zanikla.

Archívny fond Sporiteľne tvoria dokumenty z rokov 1868 - 1928. Najstarší zachovaný dokument pochádza z doby vzniku peňažného ústavu. Je to list Viliama Paulinyho-Tótha, adresovaný správe Sporiteľne vo veci sirotských vkladov. Čiastočne sa zachovali aj zápisnice zo zasadnutí správnej rady a valných zhromaždení, ročné výkazy činnosti z rokov 1873 - 1919, kúpnopredajné zmluvy a plány budovy sporiteľne. Dokumenty boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde k nim bol v roku 1968 vyhotovený inventár. Od roku 2003 sa nachádzajú v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Dátum poslednej úpravy: 24. septembra 2019