SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Rimavskosobotská banka, Rimavská Sobota

Bola založená v roku 1861 pod názvom Rimaszombati takarékpénztár (Rimavskosobotská sporiteľňa) s akciovým kapitálom 60 tisíc zlatých. Predsedom správy peňažného ústavu sa stal Ferencz Miklovics a riaditeľom Samuel Lengyel. V rokoch 1902 - 1916 založila továreň na konzervy v Rimavskej Sobote (Rimaszombati konzervgyár), miestnu elektráreň, Sečiansku sporiteľňu v Rimavskej Seči a filiálky v Klenovci a vo Vyšnom Balogu. Postupne zvyšovala akciový kapitál - v roku 1884 na 120 tisíc zlatých - ktorý bol v roku 1900 po prechode na zlatú korunovú menu prepočítaný na 240 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1918 napokon zvýšila akciový kapitál na 1,2 milióna K.

Rimavskosobotská sporiteľňa, Rimavská Sobota - účastina, 1861Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na činnosť Rimavskosobotskej sporiteľne nepriaznivé dôsledky, pretože svoje zdroje mala imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave.

Na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 musela zmeniť svoj názov na Rimavskosobotská sporivá banka, v roku 1924 ho upravila na Rimavskosobotská banka. Dlho sa jej však nedarilo vyrovnať s povojnovými stratami, preto musela v roku 1922 požiadať o moratórium a v roku 1924 uzavrela s veriteľmi vyrovnanie na 65 %.

Bola donútená pristúpiť aj k zníženiu akciového kapitálu z 1,2 milióna korún československých (Kč) na 480 tisíc Kč, aby sa pokryli bilančné straty. Stala sa afilovaným ústavom Bratislavskej prvej sporivej banky.

V roku 1938 bola Rimavská Sobota na základe viedenskej arbitráže pripojená k Maďarsku. Rimavskosobotská banka sa pri tejto príležitosti vrátila k svojmu pôvodnému názvu Rimavskosobotská sporiteľňa. V roku 1939 boli jej aktíva a pasíva prepočítané na pengő v pomere 7 : 1, čím sa výška akciového kapitálu upravila a v roku 1939 bol doplnený na 180 tisíc pengő. Banka sa stala afilovaným ústavom Spojenej hornouhorskej banky a Košickej sporiteľne v Košiciach.

Po skončení druhej svetovej vojny určilo povereníctvo financií 2. mája 1945 do vedenia banky dočasnú správu na čele s Jánom Kriškom. Dňa 21. decembra 1945 bola nahradená národnou správou na čele s Jánom Lačným, riaditeľom filiálky Tatra banky v Rimavskej Sobote. Príkazom povereníctva financií z 12. júla 1946 bola nariadená likvidácia banky a likvidátorom bol menovaný František Kulvánek, vtedajší riaditeľ filiálky Tatra banky v Rimavskej Sobote. V roku 1947 bol likvidátor odvolaný a likvidáciou bola poverená Ústredná likvidačná kancelária v Bratislave. V roku 1949 prevzala likvidáciu Rimavskosobotskej sporiteľne Slovenská Tatra banka v Bratislave. Nariadená likvidácia nebola dokončená a v roku 1950 nariadilo ministerstvo financií podľa §18 zákona č. 181/1948 Sb. vyhláškou č. 265/1950 Úr. v. I. zlúčenie Rimavskosobotskej sporiteľne so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou univerzálnou sukcesiou bez likvidácie, a to od 1. januára 1949. K tomuto dátumu bol nariadený aj jej výmaz z firemného registra.

Z činnosti Rimavskosobotskej sporiteľne sa zachovali dokumenty z rokov 1861 až 1951, prevažne v maďarskom jazyku. Dokumenty možno využiť na štúdium dejín peňažníctva na južnom Slovensku so zameraním na aktivity stredne veľkého maďarského peňažného ústavu. Archívne dokumenty boli do roku 1992 uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde k nim bol v roku 1968 vypracovaný základný súpis. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave a v roku 2003 do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde bola archívna pomôcka k fondu zrevidovaná.

Dátum poslednej úpravy: 23. septembra 2019