SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Krajská ľudová banka, Trnava

Bola založená v roku 1911 pod názvom Sereďská ľudová banka, účastinná spoločnosť, a sídlila v Seredi. O rok neskôr založila svoju filiálku v Trnave. Účastinná istina bola stanovená na 50 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), a to vydaním tisíc účastín na meno v hodnote 50 K za kus. V roku 1912 bola účastinná istina zvýšená na 150 tisíc K; ďalšie zvýšenie istiny na 300 tisíc korún československých (Kč) nasledovalo v roku 1921 a v roku 1923 došlo ku zvýšeniu kapitálu na 500 tisíc Kč.

Banka sa zameriavala najmä na prijímanie vkladov, poskytovanie hypotekárnych úverov na nehnuteľnosti, preberanie zaintabulovaných pohľadávok, vydávanie záruk pri verejných dodávkach. V neposlednom rade poskytovala preddavky na otvorené dedičstvá a ich vybavovanie. Zúčastňovala sa na zakladaní fabrík a obchodných spoločností, podieľala sa na predaji a kúpe cenných papierov, skupovala a ďalej predávala nehnuteľnosti, zabezpečovala výstavbu budov na následný predaj, prípadne prenájom. Medzi jej vedľajšie činnosti patril nákup a predaj hospodárskych strojov, uhlia, dreva, umelých hnojív.

Zakladateľmi banky boli Ferdinand Juriga, Florián Tománek, Emil Skyčák, Jozef Godály, Štefan Páleník, Michal Sisák a ďalší. Prvým predsedom riaditeľstva sa stal rímskokatolícky kňaz Florián Tománek, podpredsedom Štefan Páleník, pokladníkom Emil Skyčák a účtovníkom Jozef Selecký. V dozornej rade pôsobili František Skyčák, poslanec, a Václav Kunz, riaditeľ bratislavskej filiálky Úvernej banky v Ružomberku.

Krajská ľudová banka, Trnava (Seredská ľudová banka) - účastina, 1921

Obdobie prvej svetovej vojny banke veľmi neuškodilo, ale počas povojnových rokov musela odolávať najmä neúmernému nárastu poskytovaných pôžičiek. Dňa 9. júla 1930 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na základe ktorého došlo k zmene názvu účastinnej spoločnosti na Krajská ľudová banka, účastinný spolok v Trnave, pričom sídlom spoločnosti sa stala Trnava a Sereď sa stala sídlom jej filiálky. Od toho istého roku bola Krajská ľudová banka v Trnave afiláciou Dunajskej banky v Bratislave a predsedom správnej rady sa stal Florián Tománek.

V dôsledku koncentrácie bánk na Slovensku nariadenej dekrétom ministerstva financií zo dňa 22. decembra 1941 vstúpila Krajská ľudová banka v Trnave 1. januára 1942 do likvidácie. Likvidáciou banky bola poverená Sedliacka banka v Bratislave a za prvých likvidátorov boli vymenovaní zamestnanci Sedliackej banky Jozef Rybár, Ján Havlík, Arnošt Bella, Andrej Pázmán, Andrej Čižmárik, František Kovár a Vojtech Líška. V roku 1947 boli za likvidátorov vymenovaní Platon Paulíny Tóth, riaditeľ Sedliackej banky, Jindřich Kotyk, Andrej Jablonka a Ladislav Styk. V roku 1948 bola likvidáciou poverená Slovenská banka v Bratislave. Krajská ľudová banka splynula 1. januára 1949 so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou v Bratislave a výmazom z obchodného registra v roku 1950 definitívne zanikla.

Archívne dokumenty z činnosti banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v neusporiadanom stave, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave a odtiaľ v roku 2003 do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Fond možno využiť na štúdium dejín bankovníctva na Slovensku so zameraním na hospodárske aktivity katolíckej časti slovenského politického spektra. Poskytuje tiež pohľad na koncentračný proces v bankovníctve v rokoch 1939 - 1945. Časť dokumentov je písaná v maďarskom jazyku. Archívny fond bol spracovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2016.

Dátum poslednej úpravy: 19. septembra 2019