SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Americko-slovenská banka, Bratislava

Americko-slovenská banka v Bratislave vznikla na základe uznesenia valného zhromaždenia z 31. augusta 1920 z Roľníckej a priemyselnej banky, ktorá bola založená 11. marca 1909 vo Veľkých Levároch. V roku 1917 sa spojila s Meštianskou bankou vo Veľkých Topoľčanoch a v roku 1919 s Obchodnou bankou v Uhorskej Skalici. Podnet na založenie dali americkí Slováci na čele s Michalom Bosákom, pričom upísali skoro celý akciový kapitál vo výške 25 miliónov korún československých (Kč). Kapitál bol rozdelený na 125 tisíc účastín s menovitou hodnotou 200 Kč, z čoho účastiny za 15 miliónov Kč prevzala na vlastný účet Bosak State Bank Scranton Pa. (tieto účastiny boli určené na rozpredaj v Amerike). Emisia bola ukončená koncom roka 1920, čím vlastné prostriedky uložené v základnom a rezervnom kapitáli prekročili výšku 37 miliónov Kč.

Americko-slovenská banka, Bratislava - budova filiálky v PrešovePrvé valné zhromaždenie sa konalo 30. apríla 1921. Americko-slovenská banka začala spolupracovať s americkými bankami a bankovými firmami a zabezpečovala transakcie medzi Amerikou a Československom. V roku 1920 pracovala s akciovým kapitálom už len vo výške 3 milióny Kč. Za rok 1920 sa vyplácali dividendy vo výške 10 % (v ďalších rokoch to boli už len 4 %).

Do správnej rady boli zvolení Michal Bosák, riaditeľ Bosak State Bank v USA, Vavro Šrobár a Milan Hodža, poslanci Národného zhromaždenia, a Ľudovít Okánik, rímskokatolícky dekan. V dozornej rade pracovali Igor Pietor, správca Meštianskej banky v Trenčíne, Jaroslav Skorkovský, riaditeľ Pražskej úvernej banky v Bratislave, a Ján Kukliš, správca Ľudovej banky v Trnave. Podľa stanov bolo cieľom banky vykonávať bankové obchody na podporu obchodu, priemyslu, živností a poľnohospodárstva so zreteľom na potreby Slovenska a tiež amerických Slovákov. Počas svojej existencie založila 12 filiálok.

Člen správnej rady Milan Hodža bol iniciátorom úvah o posilnení pozície národne orientovaných bánk. Na jeho podnet sa zišli 30. októbra 1921 predstavitelia Americko-slovenskej banky, Tatra banky a Slovenskej roľníckej banky v Košiciach a dohodli sa na predbežnej fúzii svojich bánk do konca roka 1921. Prerokovanie tejto otázky stroskotalo na valnom zhromaždení účastinárov Americko-slovenskej banky a bolo odložené na žiadosť Michala Bosáka, ktorý pôsobil v Americko-slovenskej banke najskôr ako člen správnej rady, v roku 1923 bol jej predsedom, v rokoch 1924 – 1925 opäť členom správnej rady, no v roku 1926 už v Americko-slovenskej banke oficiálne nepôsobil. Svoje akcie v Americko-slovenskej banke postupne rozpredal.

V rokoch 1922 – 1923 v dôsledku hospodárskej krízy utrpela banka značné straty a po deflačnom zvýšení kurzu Kč prišla o kapitál amerických Slovákov. V roku 1928 majorita jej účastín prešla do Banky československých légií a o rok neskôr sa stala jej afilovaným ústavom. Pôsobila do roku 1932, keď mimoriadne valné zhromaždenie rozhodlo o jej fúzii so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou.

Archívne dokumenty z činnosti filiálok v Nitre a Topoľčanoch boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Nitre. V roku 1962 boli prevezené do jej podnikového archívu v Marianke, v rokoch 1974 – 1976 do jej podnikového archívu na Krajnej 27 v Bratislave a v roku 2003 do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde boli roztriedené. Archívne dokumenty centrály Americko-slovenskej banky v Bratislave boli privezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v roku 1956, kde k nim bol v roku 1964 vytvorený inventár. Tento bol v roku 2015 zrevidovaný a doplnený v archíve Národnej banky Slovenska. Archívne dokumenty uložené vo fonde sú písané v slovenskom jazyku. 

Americko-slovenská banka, Bratislava - budova filiálky v Prešove

Napriek nepatrnému množstvu zachovaných a spracovaných dokumentov možno archívny fond využiť na štúdium dejín hospodárstva a bankovníctva na Slovensku po roku 1918 s dôrazom na kapitálovú angažovanosť amerických Slovákov a konkurenčný boj slovenských a českých peňažných ústavov v medzivojnovom období.

Dátum poslednej úpravy: 13. septembra 2019