SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Banka československých légií, Praha

Bola to česká banka, ktorá výraznou mierou ovplyvnila bankové pomery na Slovensku v období prvej Československej republiky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 29. júna 1921 a jej akciový kapitál predstavoval 70 miliónov korún československých (Kč). S obchodnou činnosťou začala už v roku 1920. Jediným Slovákom, ktorý pôsobil vo vrcholových orgánoch banky, bol Pavel Varsik. Najprv bol poverený vedením bratislavskej filiálky a v roku 1924 sa stal členom riaditeľstva pražskej centrály pre veci slovenské a podkarpatskoruské. K najdôležitejším podnikom banky na Slovensku patrili Legiolom Bratislava, Komenský Bratislava, vydavateľská a literárna spoločnosť, Slovenka, továreň na pletený a tkaný tovar, Martin, Tatranská elektrická vicinálna dráha v Starom Smokovci a Československá plavebná akciová spoločnosť dunajská, Bratislava. V polovici dvadsiatych rokov minulého storočia sa začala výraznejšie exponovať na Slovensku, čím sa sledovala aj nacionalizácia tunajších bánk. Prevzatím a likvidáciou peňažných ústavov si vytvorila sieť filiálok a afilácií. Zo samotnej činnosti slovenských filiálok sa zachovalo len málo dokumentov.

Banka československých légií, Praha - budova filiálky v Novom Meste nad Váhom

Najstaršou a najvýznamnejšou slovenskou filiálkou bola bratislavská filiálka, oficiálne založená 6. septembra 1921. Členmi prvého predstavenstva boli aj Jozef Gregor Tajovský, Ignác Gessay a Pavel Varsik. Finančné operácie súvisiace s činnosťou priemyselného oddelenia začala vykonávať na jar roku 1921. V roku 1930 sa už organizácia filiálky členila na oddelenia depozitné, pokladničné, devízové, eskontné, burzové a lodné. Táto filiálka bola v nadriadenom postavení voči ostatným slovenským filiálkam.

V máji 1921 bola zriadená expozitúra v Piešťanoch. Od 6. augusta 1925 pôsobila ako filiálka a zabezpečovala styk so zahraničnou klientelou a podporovala legionárov a miestne obchodné i priemyselné kruhy.

V roku 1922 bola v Novom Meste nad Váhom vytvorená expozitúra, a to najmä kvôli financovaniu firmy Americko-slovenská drevospracujúca spoločnosť. Na filiálku sa pretvorila v roku 1924 a financovala stavbu železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou, Americko-slovenské krajčírske družstvo a stavebnú firmu Krulich. Po nostrifikovaní Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy v roku 1922, v ktorej zakrátko banka získala majoritu, bola v Poprade v roku 1923 otvorená jej expozitúra a v roku 1925 filiálka. Spočiatku bolo jej prvoradou úlohou financovanie dráhy, výstavby Hotela Šport na Hrebienku a visutej lanovky na Lomnický štít. Súčasne prevádzkovala sezónne zmenárne v Poprade, Sliači, Starom Smokovci, na Štrbskom plese a v Tatranskej Lomnici.

V roku 1925 banka afilovala Košickú úvernú banku a o rok neskôr z nej vytvorila vlastnú filiálku. Vzhľadom na jej dovtedajšiu širokú klientelu roľníkov a drobných remeselníkov od nej očakávala perspektívny rast. Avšak pre nepriaznivé hospodárske pomery a silnú konkurenciu nevykazovala želané výsledky. Povolenie na zriadenie filiálky vo Zvolene vydalo ministerstvo financií v roku 1924, ale s činnosťou začala zrejme až v roku 1926. V októbri 1925 bola podpísaná afilačná zmluva medzi Michalovskou eskontnou bankou a Bankou československých légií. Po fúzii Zemplínskej ľudovej banky s Michalovskou eskontnou bankou sa vytvorila Zemplínska eskontná a ľudová banka, Michalovce. Táto sa v roku 1933 pretransformovala na filiálku Banky československých légií.

Komárňanská korunová banka, ktorá sa koncom roka 1926 ocitla v konkurze, uzavrela s Bankou československých légií afilačnú zmluvu, ktorou prevzala majoritu jej akcií i správu. V roku 1932 tu bola vytvorená filiálka Banky československých légií.

Banka československých légií vykúpila tiež majoritu akciového kapitálu Zlatomoraveckej agrárnej banky v Zlatých Moravciach, ktorá sa v roku 1929 následkom zlého hospodárenia a defraudácie dostala do ťažkej situácie a hrozil jej konkurz. Keďže až dovtedy to bola banka s maďarskou správou, jej prevzatie v roku 1933 sa považovalo za významné nielen po stránke obchodnej a národohospodárskej, ale aj národnostnej.

V roku 1932 vznikla filiálka Banky československých légií v Žiline, kde už od roku 1931 pôsobila ako afilovaný ústav Žilinská obchodná banka. Na podnet ministerstva financií bola v roku 1932 uzavretá dohoda s Úvernou bankou v Žiline o vyrovnaní a likvidácii tejto banky, čím bol podmienený súhlas na zriadenie filiálky v Žiline.

V Ružomberku mala Ružomberská všeobecná banka už v roku 1930 nadviazané úzke spojenie s Bankou československých légií, ktorá nadobudla majoritu jej akcií a v nasledujúcom roku ju afilovala. V marci 1933 sa odsúhlasilo prevzatie tejto banky a  vytvorenie filiálky Banky československých légií.

Banka československých légií, Praha - budova filiálky v Novom Meste nad VáhomVplyvom politických udalostí sa v máji 1939 premenovala na Legiobanku a jej bratislavská filiálka na pobočný závod hlavného závodu v Prahe, s oprávnením uskutočňovať všetky bankové obchody. K ďalšej zmene označenia spoločnosti došlo v apríli roku 1940, keď sa banka premenovala na Českomoravskú banku a. s. so sídlom v Prahe. V novembri 1943 príkazom ministerstva financií bola nariadená likvidácia filiálky v Bratislave, ako aj ostatných slovenských pobočiek banky. Po roku 1945 bola Legiobanka síce obnovená, ale koncom roka 1947 zanikla fúziou so Živnobankou. V roku 1948 prešli všetky aktíva a pasíva zrušených filiálok na Slovenskú všeobecnú úvernú banku v Bratislave. Z firemného registra bola vymazaná 1. decembra 1953.

Archívne dokumenty filiálky Banky československých légií v Bratislave, ktoré tvoria najväčšiu a najvýznamnejšiu časť fondu, ako aj dokumenty filiálok v Komárne, Novom Meste nad Váhom, Zlatých Moravciach a časť dokumentov filiálok v Poprade, Zvolene a Žiline boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Bratislave. V roku 1965 boli usporiadané a spracované formou inventára (inventárneho súpisu). V rokoch 1974 – 1976 boli prevezené do podnikového archívu na Krajnej 27 v Bratislave.

Archívne dokumenty z činnosti filiálok v Ružomberku, Zvolene a Žiline boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli v roku 1968 usporiadané a spracované formou inventárneho súpisu. V roku 1993 boli tieto dokumenty prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27.

Archívne dokumenty z činnosti filiálok v Košiciach, Michalovciach a Poprade boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Košiciach, kde boli v roku 1964 usporiadané a spracované formou inventárneho súpisu. V roku 1996 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27.

V roku 2003 bol celý fond prevezený do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Cukrovej 8. Všetky tri archívne pomôcky tu boli zrevidované a spojené do jedného inventára, do ktorého bol doplnený úvod.

Archívne dokumenty v rozsahu 8 bežných metrov spracované v tomto inventári tvoria len nepatrnú časť pôvodnej registratúry, nakoľko sa z nej mnoho dokumentov stratilo počas druhej svetovej vojny, keď bol spisový materiál Českomoravskej banky a jej právnych predchodcov uložený v Cíferi. V roku 2013 bol vypracovaný základný súpis k ďalšej časti dokumentov z činnosti Banky československých légií na Slovensku v rozsahu 9 bežných metrov, ktoré sa týkajú jej likvidácie v rokoch 1941 – 1953. V roku 2018 bol celý fond scelený do jedného inventára.

Napriek tomu, že archívny fond Banky československých légií je neúplný a čiastočne aj nespracovaný, poskytuje pomerne bohatý pramenný materiál k štúdiu hospodárskych a sociálnych dejín na Slovensku v prvej polovici 20. storočia.

Dátum poslednej úpravy: 28. marca 2019