SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Banka československých légií, Praha

Bola to česká banka, ktorá výraznou mierou ovplyvnila bankové pomery na Slovensku v období prvej Československej republiky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 29. júna 1921 a jej akciový kapitál predstavoval 70 miliónov korún československých (Kč). S obchodnou činnosťou začala už v roku 1920. Jediným Slovákom, ktorý pôsobil vo vrcholových orgánoch banky, bol Pavel Varsik. Najprv bol poverený vedením bratislavskej filiálky a v roku 1924 sa stal členom riaditeľstva pražskej centrály pre veci slovenské a podkarpatskoruské. K najdôležitejším podnikom banky na Slovensku patrili Legiolom Bratislava, Komenský Bratislava, vydavateľská a literárna spoločnosť, Slovenka, továreň na pletený a tkaný tovar, Martin, Tatranská elektrická vicinálna dráha v Starom Smokovci a Československá plavebná akciová spoločnosť dunajská, Bratislava. V polovici dvadsiatych rokov minulého storočia sa začala výraznejšie exponovať na Slovensku, čím sa sledovala aj nacionalizácia tunajších bánk. Prevzatím a likvidáciou peňažných ústavov si vytvorila sieť filiálok a afilácií. Zo samotnej činnosti slovenských filiálok sa zachovalo len málo dokumentov.

Banka československých légií, Praha - budova filiálky v Novom Meste nad Váhom

Najstaršou a najvýznamnejšou slovenskou filiálkou bola bratislavská filiálka, oficiálne založená 6. septembra 1921. Členmi prvého predstavenstva boli aj Jozef Gregor Tajovský, Ignác Gessay a Pavel Varsik. Finančné operácie súvisiace s činnosťou priemyselného oddelenia začala vykonávať na jar roku 1921. V roku 1930 sa už organizácia filiálky členila na oddelenia depozitné, pokladničné, devízové, eskontné, burzové a lodné. Táto filiálka bola v nadriadenom postavení voči ostatným slovenským filiálkam.

V máji 1921 bola zriadená expozitúra v Piešťanoch. Od 6. augusta 1925 pôsobila ako filiálka a zabezpečovala styk so zahraničnou klientelou a podporovala legionárov a miestne obchodné i priemyselné kruhy.

V roku 1922 bola v Novom Meste nad Váhom vytvorená expozitúra, a to najmä kvôli financovaniu firmy Americko-slovenská drevospracujúca spoločnosť. Na filiálku sa pretvorila v roku 1924 a financovala stavbu železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou, Americko-slovenské krajčírske družstvo a stavebnú firmu Krulich. Po nostrifikovaní Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy v roku 1922, v ktorej zakrátko banka získala majoritu, bola v Poprade v roku 1923 otvorená jej expozitúra a v roku 1925 filiálka. Spočiatku bolo jej prvoradou úlohou financovanie dráhy, výstavby Hotela Šport na Hrebienku a visutej lanovky na Lomnický štít. Súčasne prevádzkovala sezónne zmenárne v Poprade, Sliači, Starom Smokovci, na Štrbskom plese a v Tatranskej Lomnici.

V roku 1925 banka afilovala Košickú úvernú banku a o rok neskôr z nej vytvorila vlastnú filiálku. Vzhľadom na jej dovtedajšiu širokú klientelu roľníkov a drobných remeselníkov od nej očakávala perspektívny rast. Avšak pre nepriaznivé hospodárske pomery a silnú konkurenciu nevykazovala želané výsledky. Povolenie na zriadenie filiálky vo Zvolene vydalo ministerstvo financií v roku 1924, ale s činnosťou začala zrejme až v roku 1926. V októbri 1925 bola podpísaná afilačná zmluva medzi Michalovskou eskontnou bankou a Bankou československých légií. Po fúzii Zemplínskej ľudovej banky s Michalovskou eskontnou bankou sa vytvorila Zemplínska eskontná a ľudová banka, Michalovce. Táto sa v roku 1933 pretransformovala na filiálku Banky československých légií.

Komárňanská korunová banka, ktorá sa koncom roka 1926 ocitla v konkurze, uzavrela s Bankou československých légií afilačnú zmluvu, ktorou prevzala majoritu jej akcií i správu. V roku 1932 tu bola vytvorená filiálka Banky československých légií.

Banka československých légií vykúpila tiež majoritu akciového kapitálu Zlatomoraveckej agrárnej banky v Zlatých Moravciach, ktorá sa v roku 1929 následkom zlého hospodárenia a defraudácie dostala do ťažkej situácie a hrozil jej konkurz. Keďže až dovtedy to bola banka s maďarskou správou, jej prevzatie v roku 1933 sa považovalo za významné nielen po stránke obchodnej a národohospodárskej, ale aj národnostnej.

V roku 1932 vznikla filiálka Banky československých légií v Žiline, kde už od roku 1931 pôsobila ako afilovaný ústav Žilinská obchodná banka. Na podnet ministerstva financií bola v roku 1932 uzavretá dohoda s Úvernou bankou v Žiline o vyrovnaní a likvidácii tejto banky, čím bol podmienený súhlas na zriadenie filiálky v Žiline.

V Ružomberku mala Ružomberská všeobecná banka už v roku 1930 nadviazané úzke spojenie s Bankou československých légií, ktorá nadobudla majoritu jej akcií a v nasledujúcom roku ju afilovala. V marci 1933 sa odsúhlasilo prevzatie tejto banky a  vytvorenie filiálky Banky československých légií.

Banka československých légií, Praha - budova filiálky v Novom Meste nad VáhomVplyvom politických udalostí sa v máji 1939 premenovala na Legiobanku a jej bratislavská filiálka na pobočný závod hlavného závodu v Prahe, s oprávnením uskutočňovať všetky bankové obchody. K ďalšej zmene označenia spoločnosti došlo v apríli roku 1940, keď sa banka premenovala na Českomoravskú banku a. s. so sídlom v Prahe. V novembri 1943 príkazom ministerstva financií bola nariadená likvidácia filiálky v Bratislave, ako aj ostatných slovenských pobočiek banky. Po roku 1945 bola Legiobanka síce obnovená, ale koncom roka 1947 zanikla fúziou so Živnobankou. V roku 1948 prešli všetky aktíva a pasíva zrušených filiálok na Slovenskú všeobecnú úvernú banku v Bratislave. Z firemného registra bola vymazaná 1. decembra 1953.

Archívne dokumenty filiálky Banky československých légií v Bratislave, ktoré tvoria najväčšiu a najvýznamnejšiu časť fondu, ako aj dokumenty filiálok v Komárne, Novom Meste nad Váhom, Zlatých Moravciach a časť dokumentov filiálok v Poprade, Zvolene a Žiline boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Bratislave. V roku 1965 boli usporiadané a spracované formou inventára (inventárneho súpisu). V rokoch 1974 – 1976 boli prevezené do podnikového archívu na Krajnej 27 v Bratislave.

Archívne dokumenty z činnosti filiálok v Ružomberku, Zvolene a Žiline boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli v roku 1968 usporiadané a spracované formou inventárneho súpisu. V roku 1993 boli tieto dokumenty prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27.

Archívne dokumenty z činnosti filiálok v Košiciach, Michalovciach a Poprade boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Košiciach, kde boli v roku 1964 usporiadané a spracované formou inventárneho súpisu. V roku 1996 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27.

V roku 2003 bol celý fond prevezený do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Cukrovej 8. Všetky tri archívne pomôcky tu boli zrevidované a spojené do jedného inventára, do ktorého bol doplnený úvod.

Archívne dokumenty v rozsahu 8 bežných metrov spracované v tomto inventári tvoria len nepatrnú časť pôvodnej registratúry, nakoľko sa z nej mnoho dokumentov stratilo počas druhej svetovej vojny, keď bol spisový materiál Českomoravskej banky a jej právnych predchodcov uložený v Cíferi. V roku 2013 bol vypracovaný základný súpis k ďalšej časti dokumentov z činnosti Banky československých légií na Slovensku v rozsahu 9 bežných metrov, ktoré sa týkajú jej likvidácie v rokoch 1941 – 1953. V roku 2018 bol celý fond scelený do jedného inventára.

Napriek tomu, že archívny fond Banky československých légií je neúplný a čiastočne aj nespracovaný, poskytuje pomerne bohatý pramenný materiál k štúdiu hospodárskych a sociálnych dejín na Slovensku v prvej polovici 20. storočia.

Dátum poslednej úpravy: 28. marca 2019