SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Ústredné družstvo, Bratislava

Prvé slovenské družstevné ústredie bolo založené na zakladajúcom valnom zhromaždení 18. februára 1912 pod názvom Ústredné družstvo pre hospodárstvo a obchod so sídlom v Budapešti. Jeho úlohou bolo predovšetkým zakladať, ústredne organizovať, metodicky usmerňovať a kontrolovať všetky typy družstevných organizácií, vrátane úverových. Predsedom sa stal Pavol Blaho, podpredsedom Igor Izák a prvým riaditeľom Karel Slavík. Základný kapitál tvorili podiely, ktoré zložili členovia a niekoľko slovenských bankových subjektov. Na rozdiel od štátom oficiálne podporovaných družstevných centrál nedostalo žiadne subvencie, účelové vklady a ani iné úľavy, takže pri napĺňaní svojho poslania bolo odkázané len na vlastné, značne obmedzené finančné prostriedky. Napriek tomu začalo po prekonaní počiatočných ťažkostí a nedôvery vyvíjať rozsiahle organizačné aktivity. Z jeho činnosti vzišlo 24. augusta 1913 prvé hospodárske a úverné družstvo v Mošovciach. Do konca toho roka sa mu podarilo založiť 24 družstiev a do jeho radov sa začali postupne prihlasovať aj staršie ústavy.

Ústredné družstvo, Bratislava - propagačný plagátZásahom do rozvíjajúcej sa činnosti družstva bolo rozpútanie prvej svetovej vojny a po jej skončení štátoprávne zmeny, v dôsledku ktorých stratilo kontakt so svojimi členskými jednotkami na území Slovenska. Za danej situácie bolo potrebné vytvoriť nové ústredie na Slovensku, ktoré by organizačne podchytilo už existujúce ústavy a zároveň by vytváralo predpoklady pre vznik nových. Táto úloha pripadla Ústrednému družstvu so sídlom v Bratislave, ktoré vzniklo 23. januára 1919 na ustanovujúcom valnom zhromaždení v Žiline. Družstvo nadviazalo na činnosť svojho predchodcu, avšak už s novými stanovami a podstatne širším okruhom pôsobnosti. Na jeho činnosť mali rozhodujúci vplyv legislatívne úpravy prijaté v roku 1919, na základe ktorých bolo družstvám na Slovensku nariadené povinné členstvo v niektorom z družstevných zväzov so sídlom na území Československej republiky a zaviedla sa aj ich  povinná revízia. Tým sa postavenie Ústredného družstva výrazne posilnilo a stalo sa nielen organizačnou, finančnou a obchodnou, ale aj revíznou centrálou prevažnej väčšiny družstiev na Slovensku. Družstvá, ktoré boli pred rokom 1918 pričlenené k cudzozemským centrálam, museli do 31. júla 1919 svoje členstvo vypovedať a prešli pod Ústredné družstvo.

Od svojho vzniku do konca roku 1938 založilo spolu 1 628 družstiev, z toho 662 potravných a 607 úverných. Popri družstvách staršieho typu (s obmedzeným ručením) začalo utvárať nové úverné družstvá na princípe neobmedzeného ručenia. Organizačné aktivity sa v jeho činnosti prejavili najmarkantnejšie po roku 1924, keď obchodná činnosť neúverových spoločenstiev (potravných a skladištných) prešla spod jeho právomocí na novozaložený Zväz hospodárskych družstiev so sídlom v Bratislave. Pri tejto reorganizácii sa vyrovnali aj všetky jeho záväzky voči peňažným ústavom, ktoré mu do toho času poskytovali reeskontné úvery. Dosiahnutím bilančnej rovnováhy sa Ústredné družstvo stalo úplne sebestačnou nezávislou inštitúciou schopnou pokryť úverové požiadavky členských jednotiek z vlastných zdrojov. Finančná samostatnosť a redukcia okruhu pôsobnosti mu zároveň utvorili väčší priestor na organizačné aktivity a na kultúrno-osvetovú a výchovno-vzdelávaciu činnosť. Pre členov, a tiež pre roľnícke obyvateľstvo vo všeobecnosti, organizovalo odborné kurzy, vydávalo literatúru, kalendáre a tematicky zamerané časopisy. Mimoriadny dôraz kládlo na propagáciu sporenia, v rámci čoho pri úverných družstvách každoročne od roku 1926 organizovalo takzvané sviatky sporivosti a na podporu akvizičnej činnosti zakladalo na vidieku propagačné výbory.

Činnosť Ústredného družstva usmerňovali niektoré družstevné centrály z Prahy a Brna, predovšetkým Centrokooperatíva v Prahe, pretože patrilo do jej organizačno-kontrolnej kompetencie. Prostredníctvom nej si štát zabezpečoval dohľad nad slovenským ústredím, na druhej strane sa cez túto centrálu dostávalo Ústrednému družstvu zo strany štátu výraznej finančnej podpory, ktorá len v priebehu posledných troch rokov trvania prvej Československej republiky dosiahla sumu 1,5 milióna korún československých (Kč).

Ústredné družstvo ako vrcholný družstevný kontrolný orgán na Slovensku si udržalo svoje primárne postavenie v roľníckom družstevníctve aj v období Slovenského štátu a v prvých dvoch povojnových rokoch. Jeho činnosť narušili až rozsiahle opatrenia v peňažnej sústave uskutočnené v roku 1948, ktoré podstatne zmenili štruktúru slovenského ľudového peňažníctva a v konečnom dôsledku viedli k vzniku nového, jednotného typu finančných ústavov. Išlo predovšetkým o zákon č. 181 Zb. z 20. júla 1948, na základe ktorého vzniklo na Slovensku Ľudové peňažné ústredie so sídlom v Bratislave ako jediná finančná centrála všetkých peňažných družstiev. Na základe úprav povereníctva financií s ním splynulo a odovzdalo mu všetky svoje aktíva a pasíva, vrátane väčšej časti agendy.

Archívne dokumenty družstva pochádzajú z rokov 1924 – 1951 a sú uložené v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8. Prevažnú časť tvoria účtovné doklady, zoznamy výplat viazaných vkladov a úverová korešpondencia jednotlivých družstevných organizácií. Najväčšiu výpovednú hodnotu majú zoznamy členov, výročné správy, podielové listy a zachované dokumenty štatutárneho charakteru členských organizácii Ústredného družstva.

Dátum poslednej úpravy: 24. septembra 2019