Žilinská pomocnica, Žilina

Bola založená v roku 1873 miestnym advokátom Jánom Milecom ako podielové družstvo pod názvom Vzájomná pomocnica v Žiline. Ján Milec sa zároveň stal jej riaditeľom. Na svojom valnom zhromaždení v roku 1894 bola premenovaná na Žilinskú pomocnicu, účastinársky spolok, s akciovým kapitálom 80 tisíc zlatých. Žilinská pomocnica sa prostredníctvom Jána Mileca aktívne podieľala na založení dvoch najvýznamnejších slovenských bánk - Ružomberského úverkového účastinárskeho spolku v roku 1879 (od roku 1904 názov Úverná banka, od roku 1919 názov Slovenská banka) a Tatra banky v Martine v roku 1884.

Začiatkom 90-tych rokov 19. storočia sa spolu s Tatra bankou a Turčianskosvätomartinskou sporiteľňou začala podieľať na zakladaní, správe a úverovaní priemyselných podnikov. V decembri 1893 sa podieľala na založení  firmy Helios, mechanickej a elektrotechnickej účastinnej spoločnosti v Žiline, v roku 1900 Žilinskej továrne na cement a vápno a v roku 1906 Žilinskej celulózky. Po smrti Jána Mileca v roku 1901 sa správcom pomocnice stal Rudolf Krupec. Inštitúcia nadviazala spoluprácu aj s českými bankami, predovšetkým so Živnostenskou bankou a Českou priemyselnou bankou v Prahe, ktoré jej poskytovali reeskontný úver.

V roku 1920 došlo k zmene jej názvu na Žilinská pomocnica, účastinnárska banka, a ku zvýšeniu akciového kapitálu na 500 tisíc korún československých (Kč). Správcom banky sa stal Štefan Tvrdý a jeho zástupcom Ján Obuch. Koncom toho istého roka bola uskutočnená fúzia Žilinskej pomocnice s Tatra bankou v Martine za podmienky, že akcionári Žilinskej pomocnice dostanú za dve účastiny pomocnice jednu účastinu Tatra banky a Žilinská pomocnica bude zmenená na filiálku Tatra banky v Žiline. Správna rada pomocnice pracovala naďalej ako miestny výbor filiálky. V roku 1921 bola Žilinská pomocnica vymazaná z firemného registra.

Z činnosti tejto slovenskej banky sa zachovala len nepatrná časť archívnych dokumentov - kniha zápisníc zo schôdzí správy a miestneho výboru z rokov 1903 – 1936 a stanovy banky z roku 1903. Archívne dokumenty boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde k nim bol vyhotovený dočasný inventár. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27 a v roku 2003 do budovy jej archívu na Cukrovej 8.