SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Prvá prievidzská banka, Prievidza

Na začiatku úsilia o založenie slovenského peňažného ústavu v oblasti Prievidze stál profesor prievidzského gymnázia a miestny kaplán Andrej Trúchly-Sitniansky. Už v roku 1871 vydal spolu s miestnymi národovcami výzvu k obyvateľstvu na upisovanie účastín nového peňažného ústavu. Medzi upisovateľmi boli prievidzskí súkenníci, ale aj obyvatelia Martina, Handlovej a Nitrianskeho (vtedy Nemeckého) Pravna. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo dňa 8. novembra 1871, predsedal mu Michal Juriš. Ako účastinná spoločnosť pôsobil peňažný ústav od roku 1872, a to pod názvom Prievidzská sporiteľňa, účastinná spoločnosť (Privigyei takarékpénztár, r. t., Privitzer Sparkassa Aktien-Verein). Názov bol v roku 1922 zmenený na Prvá prievidzská banka, účastinná spoločnosť.

Prvá prievidzská banka, Prievidza - vkladná knižka, 1928Základný akciový kapitál bol 30 tisíc zlatých, pozostával zo 600 účastín po 50 zlatých za kus. Od roku 1902 sídlila banka na Poštovej 114 v Prievidzi. Po tri generácie ju viedla rodina Kissovcov. V roku 1905 zriadila svoju prvú filiálku v Nitrianskom Pravne. Jej riaditeľom sa stal Ondrej Richter. Účastinný kapitál banky sa priebežne zvyšoval a v roku 1912 bol už v sume 1 milión rakúsko-uhorských korún (K).

Na valnom zhromaždení dňa 24. septembra 1912 bola odsúhlasená fúzia s Prievidzskou ľudovou bankou. Za účastiny prevzatého peňažného ústavu v počte 2 500 kusov v hodnote 200 korún za kus bolo vydaných 2 500 účastín Prievidzskej sporiteľne v hodnote 100 korún v takzvaných štvrťúčastinách. Banka síce získala takmer 2 milióny korún vkladov, ale aj 4 milióny zmeniek a iných pohľadávok. Správna rada rozšírila počet svojich členov na 17 členov, pričom 6 z nich prišlo z fuzionovanej banky. Fúziou získala banka i ďalšiu filiálku, a to v Handlovej. Jej riaditeľom bol do roku 1930 Ondrej Meliško, a neskôr Eugen Walitsek.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa aktívne zapojila do upisovania vojnových pôžičiek, straty z ktorých jej spôsobovali problémy až do roku 1928. Valné zhromaždenie dňa 5. mája 1926 schválilo fúziu so Žabokreckou okresnou bankou, ktorá sa stala treťou filiálkou Prvej prievidzskej banky. V tom istom roku nakúpili jej účastiny Slovenská všeobecná úverná banka v Bratislave a Trnavská I. banka v Trnave. V roku 1930 prešla Slovenská všeobecná úverná banka do záujmovej sféry Banky československých légií v Prahe, takže Prvá prievidzská banka sa stala súčasťou veľkého bankového koncernu. Do správnych orgánov banky vstúpili funkcionári iných bánk patriacich do tohto koncernu. V rovnakom roku sa po smrti Eugena Kissa do čela banky dostal Erich Majunke.

V roku 1950 prevzala banku univerzálnou sukcesiou Slovenská všeobecná úverná banka a spätne od 1. januára 1949 mala byť vymazaná z firemného registra. V roku 1951 prevzala majetkovú podstatu Slovenskej všeobecnej úvernej banky Štátna banka československá.

Archívne dokumenty Prvej prievidzskej banky boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Banskej Bystrici. Dokumenty boli po roku 1990 prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu na Cukrovej 8 v Bratislave. V roku 1968 bol k fondu vyhotovený čiastkový inventár, ktorý bol v roku 2016 doplnený a zrevidovaný v archíve Národnej banky Slovenska. Fond tvoria hlavne knihy zápisníc správnych orgánov a účtovné knihy, najstaršie pochádzajú z roku 1901.

Dátum poslednej úpravy: 23. septembra 2019