Prvá prievidzská banka, Prievidza

Na začiatku úsilia o založenie slovenského peňažného ústavu v oblasti Prievidze stál profesor prievidzského gymnázia a miestny kaplán Andrej Trúchly-Sitniansky. Už v roku 1871 vydal spolu s miestnymi národovcami výzvu k obyvateľstvu na upisovanie účastín nového peňažného ústavu. Medzi upisovateľmi boli prievidzskí súkenníci, ale aj obyvatelia Martina, Handlovej a Nitrianskeho (vtedy Nemeckého) Pravna. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo dňa 8. novembra 1871, predsedal mu Michal Juriš. Ako účastinná spoločnosť pôsobil peňažný ústav od roku 1872, a to pod názvom Prievidzská sporiteľňa, účastinná spoločnosť (Privigyei takarékpénztár, r. t., Privitzer Sparkassa Aktien-Verein). Názov bol v roku 1922 zmenený na Prvá prievidzská banka, účastinná spoločnosť.

Základný akciový kapitál bol 30 tisíc zlatých, pozostával zo 600 účastín po 50 zlatých za kus. Od roku 1902 sídlila banka na Poštovej 114 v Prievidzi. Po tri generácie ju viedla rodina Kissovcov. V roku 1905 zriadila svoju prvú filiálku v Nitrianskom Pravne. Jej riaditeľom sa stal Ondrej Richter. Účastinný kapitál banky sa priebežne zvyšoval a v roku 1912 bol už v sume 1 milión rakúsko-uhorských korún (K).

Na valnom zhromaždení dňa 24. septembra 1912 bola odsúhlasená fúzia s Prievidzskou ľudovou bankou. Za účastiny prevzatého peňažného ústavu v počte 2 500 kusov v hodnote 200 korún za kus bolo vydaných 2 500 účastín Prievidzskej sporiteľne v hodnote 100 korún v takzvaných štvrťúčastinách. Banka síce získala takmer 2 milióny korún vkladov, ale aj 4 milióny zmeniek a iných pohľadávok. Správna rada rozšírila počet svojich členov na 17 členov, pričom 6 z nich prišlo z fuzionovanej banky. Fúziou získala banka i ďalšiu filiálku, a to v Handlovej. Jej riaditeľom bol do roku 1930 Ondrej Meliško, a neskôr Eugen Walitsek.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa aktívne zapojila do upisovania vojnových pôžičiek, straty z ktorých jej spôsobovali problémy až do roku 1928. Valné zhromaždenie dňa 5. mája 1926 schválilo fúziu so Žabokreckou okresnou bankou, ktorá sa stala treťou filiálkou Prvej prievidzskej banky. V tom istom roku nakúpili jej účastiny Slovenská všeobecná úverná banka v Bratislave a Trnavská I. banka v Trnave. V roku 1930 prešla Slovenská všeobecná úverná banka do záujmovej sféry Banky československých légií v Prahe, takže Prvá prievidzská banka sa stala súčasťou veľkého bankového koncernu. Do správnych orgánov banky vstúpili funkcionári iných bánk patriacich do tohto koncernu. V rovnakom roku sa po smrti Eugena Kissa do čela banky dostal Erich Majunke.

V roku 1950 prevzala banku univerzálnou sukcesiou Slovenská všeobecná úverná banka a spätne od 1. januára 1949 mala byť vymazaná z firemného registra. V roku 1951 prevzala majetkovú podstatu Slovenskej všeobecnej úvernej banky Štátna banka československá.

Archívne dokumenty Prvej prievidzskej banky boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Banskej Bystrici. Dokumenty boli po roku 1990 prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu na Cukrovej 8 v Bratislave. V roku 1968 bol k fondu vyhotovený čiastkový inventár, ktorý bol v roku 2016 doplnený a zrevidovaný v archíve Národnej banky Slovenska. Fond tvoria hlavne knihy zápisníc správnych orgánov a účtovné knihy, najstaršie pochádzajú z roku 1901.