SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Poštová sporiteľňa, Bratislava

Vyhlásenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938 umožnilo v oblasti peňažníctva zaplniť štrukturálne medzery v úverovej sústave na Slovensku. Jedným z doplnených ústredných peňažných ústavov bola Poštová sporiteľňa, poslaním ktorej bolo sprostredkovanie bezhotovostného a hotovostného platobného styku. Prvým krokom k jej založeniu bolo otvorenie zvláštnej úradovne Poštovej sporiteľne, Praha, v Martine dňa 1. decembra 1938. Táto úradovňa spočiatku vykonávala svoju činnosť len v obmedzenej miere. Viedla šekové účty daňových úradov na Slovensku a postupne vytvárala pracovné úseky na preberanie a spracovanie zásielok z poštových úradov a otváranie šekových účtov.

Poštová sporiteľňa, Bratislava - zoznam šekových účtov z roku 1940Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 bola v zmysle vládneho nariadenia č. 37/1939 Sl. z. osamostatnená a došlo k presťahovaniu jej sídla do Bratislavy. Uvedeným vládnym nariadením bol Poštovej sporiteľni v Bratislave vymedzený analogický rozsah činnosti, aký mala Poštová sporiteľňa v Prahe. Pôsobnosť Poštovej sporiteľne bola definitívne upravená zákonom č. 55/1944 Sl. z. Na jeho základe sa stala verejnoprávnym peňažným ústavom s pôsobnosťou pre celé územie štátu, pričom jej základnú istinu tvoril štátny vklad vo výške 30 miliónov korún slovenských (Ks). Poštová sporiteľňa bola právnickou osobou a za peniaze a iné jej zverené hodnoty ručil štát. Medzi základné okruhy jej činnosti patrila šeková služba, sporiteľničná služba a iné bežné bankové služby, ako bolo poskytovanie úverov, obchodovanie s cennými papiermi, depozitná služba a podobne. Služby finančnej povahy vykonávala aj pre štát, súdy a iné verejné inštitúcie. Vzťah Poštovej sporiteľne ku štátnej správe sa prejavoval aj tým, že pre Ústrednú štátnu pokladnicu viedla centrálny účet, na ktorý sa denne pripisovali saldá šekových účtov jednotlivých odvetví štátnej správy. V rokoch 1940 – 1945 nadobudlo veľký význam aj oddelenie platobného styku so zahraničím, keďže Poštová sporiteľňa bola poverená vyplácaním úspor robotníkov zo Slovenska, ktorí pracovali v Nemecku. Vládnym nariadením č. 145/1943 Sl. z. bola Poštovej sporiteľni zverená likvidácia všetkých poukazov zo slovensko – nemeckého klíringu.

Od iných peňažných ústavov Poštovú sporiteľňu odlišovalo najmä to, že jej zberňami a výplatnými miestami boli poštové úrady, čo znamenalo úzky vzťah k podniku Slovenská pošta. Od 1. júla 1940 bola obnovená sporiteľná služba pre verejnosť, ktorá sa vzhľadom na svoju praktickosť - širokú sieť poštových úradov - medzi obyvateľstvom rýchlo rozšírila. Koncom roka 1945 Poštová sporiteľňa spravovala vklady na vkladných knižkách v celkovej výške 1,7 milióna korún československých (Kčs), pričom vklady na šekových účtoch predstavovali 7,629 miliónov Kčs. Administratívna agenda Poštovej sporiteľne bola v pôsobnosti poštového rezortu ministerstva dopravy a verejných prác, no kontrolu nad jej hospodárením si ponechávalo ministerstvo financií. Správnym orgánom Poštovej sporiteľne bola od roku 1940 dočasná správna komisia na čele s Alexandrom Hrnčárom, ktorú v roku 1944 nahradila správna rada. Za bezprostrednú správu Poštovej sporiteľne zodpovedal jej prednosta, od roku 1944 generálny riaditeľ, pričom túto funkciu v rokoch 1939 – 1948 vykonával Štefan Mazák.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944 pôsobila istý čas (od 4. septembra do 28. októbra) samostatná Poštová sporiteľňa so sídlom v Banskej Bystrici, pričom jej hlavnou úlohou bolo zabezpečovať bezhotovostný platobný styk a poskytovanie úverov podnikom, ktoré sa prechodne dostali do finančnej tiesne.

V roku 1948 došlo k zásadnej zmene v činnosti Poštovej sporiteľne v Bratislave, keď bola v procese koncentrácie československého peňažníctva na základe zákona č. 182/1948 Zb. zlúčená s Poštovou sporiteľnou v Prahe. Bývalé ústredie v Bratislave začalo od tej doby pôsobiť ako Poštová sporiteľňa, Oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave. V súlade so zákonmi o novej organizácii peňažníctva bol ústav vyňatý zo sektora poštovej správy a zároveň bol premenený na národný podnik. Ku pôvodnej pôsobnosti získal tiež kompetenciu celoštátneho peňažného ústredia, a preto bol podriadený ministerstvu financií.

Funkciu peňažného ústredia vykonávala Poštová sporiteľňa najmä tým, že prijímala vklady na bežné účty bánk, ľudových peňažných ústredí a poisťovní. Poskytovala úvery podľa smerníc, ktoré vydalo ministerstvo financií. Obstarávala depozitnú službu, pokiaľ to súviselo s jej činnosťou ako peňažného ústredia. Vykonávala funkciu strediska bezhotovostného platenia a štátnej pokladnice. Výnosom povereníctva financií z 15. júla 1949 došlo k zlúčeniu Oblastného ústavu Poštovej sporiteľne s bývalým Ľudovým peňažným ústredím v Bratislave.

V dôsledku zavedenia sovietskeho modelu jedinej ústrednej banky bola zákonom č. 31/1950 Zb. zriadená Štátna banka československá, ktorá prevzala všetky práva a záväzky viacerých peňažných ústavov, aj Poštovej sporiteľne. Oblastný ústav Poštovej sporiteľne v Bratislave bol od 1. júla 1950 organizačne začlenený do Oblastného ústavu Štátnej banky československej.

Archívne dokumenty z činnosti Poštovej sporiteľne boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave, kde bol k fondu v roku 1982 vytvorený prvý inventár. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Archívny fond bol čiastočne spracovaný. Spracované archívne dokumenty zachytávajú všetky základné okruhy jej činnosti, ako bola šeková služba, sporiteľničná služba a depozitné služby.

Dátum poslednej úpravy: 23. septembra 2019