Tisovská vzájomná pomocnica, Tisovec

V roku 1846 založila rodina Daxnerovcov v Tisovci Hospodársky spolok a jeho predsedom sa stal Štefan Marko Daxner. Spolok okrem možnosti sporenia poskytoval občanom Tisovca a blízkeho okolia pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Za obdobie rokov 1848 – 1849 poskytol pôžičky v sume 4 tisíc zlatých.

Zo spolku vznikla v roku 1871 Tisovská vzájomná pomocnica, ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. Spočiatku neprijímala vklady, ale poskytovala svojim členom pôžičky z upísaných podielov, čím bojovala proti úžere ožobračujúcej obyvateľstvo.

V roku 1895 bol čistý zisk družstva 6,5 tisíc zlatých a predstavenstvo sa rozhodlo vyplácať podiely vo výške 6 %. Zhromaždenie výboru  odhlasovalo dňa 2. februára 1896  premenu družstva na účastinný spolok s názvom Tisovská sporiteľňa, účastinný spolok, čím sa počet slovenských bánk založených v deväťdesiatych rokoch 19. storočia zvýšil zo sedem na osem. Peňažný ústav začal svoju činnosť pod novým názvom 1. januára 1897.

O fungovanie peňažného ústavu sa zaslúžil Samo Daxner, ktorý bol v rokoch 1919 – 1922 prvým županom Gemersko-malohontskej župy. Medzi členov spolku patril aj lekár Július Markovič, z iniciatívy ktorého vznikla Ľudová banka v Novom Meste nad Váhom. Najviac účastín (144 kusov) vlastnil Samo Daxner.

Klientelu tvorilo najmä roľníctvo a drobní obchodníci. Okrem poskytovania úverov prispieval peňažný ústav aj na dobročinné účely priamo v Tisovci. Všetky administratívne úkony sa vykonávali v slovenskom jazyku a Tisovská sporiteľňa podporovala najmä zakladanie čisto slovenských bankových inštitúcií a podnikov. Svoje finančné prebytky investovala do kúpy cenných papierov a v prvom roku svojej činnosti vlastnila 100 účastín Tatra banky v hodnote 5 100 zlatých a 10 účastín Turčianskeho pivovaru v hodnote 2 010 zlatých.

Jej názov bol v roku 1921 zmenený na názov Pomocnica, účastinná spoločnosť v Tisovci. Príkazom ministerstva financií zo dňa 13. decembra 1939 bola nariadená jej fúzia s Ľudovou bankou v Ružomberku. Nakoniec však fuzionovala s Roľníckou vzájomnou pokladnicou, družstvom s r. o., ktorá sa do Tisovca presťahovala v roku 1938 z Rimavskej Soboty, nakoľko toto územie po viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku. Tisovský peňažný ústav zohral významnú úlohu v gemersko-malohontskej oblasti, najmä svojím národným zameraním, ako aj poskytovaním finančnej pomoci schudobneným občanom. Jeho činnosť bola ukončená v roku 1940 už spomínanou fúziou.

Archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti peňažného ústavu boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a v roku 1968 k nim bol vyhotovený inventár. Po roku 1992 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave, najskôr na Krajnú 27, a v roku 2003 na Cukrovú 8. V roku 2016 bol dočasný inventár zrevidovaný. Archívny fond tvoria hlavne zápisnice správy, výročné správy a niekoľko kníh vkladov a pôžičiek.