SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Ľudová banka, Ružomberok

Zakladajúce valné zhromaždenie regionálnej a katolíckej Ľudovej banky v Ružomberku sa konalo 12. mája 1907. Jej účastinný kapitál bol 66 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Banka začala svoju činnosť o mesiac neskôr a na jej čele stál Fedor Houdek. Predsedom dozorného povereníctva bol až do roku 1918 Vavro Šrobár. Najväčšími účastinármi banky boli Spišská Kapitula, Andrej Hlinka, rodiny Krčméryovcov a Labayovcov, celý rad remeselníkov a katolíckych kňazov, a neskôr aj Mikuláš Pružinský, minister financií v rokoch 1939 – 1945. Rozbeh banky bol úspešný, do konca roka 1907 vykázala obrat 2,4 milióna K a zisk 4 262 K. Dňa 20. marca 1910 rozhodlo valné zhromaždenie o zvýšení základného kapitálu na 200 tisíc K a dovtedajší správca Fedor Houdek sa vzdal funkcie, aby sa po svojom návrate z väzenia mohol stať správcom banky Andrej Hlinka.

Jedným z cieľov banky bola expanzia na východ Slovenska. V roku 1910 založila svoju prvú filiálku v Spišskej Starej Vsi, pričom predsedom dozorného výboru sa stal Ladislav Moyš, katolícky farár v Haligovciach, neskôr užhorodský župan a prvý riaditeľ Slovenského rozhlasu. O rok neskôr začala svoju činnosť filiálka v Poprade, po prvej svetovej vojne filiálka v Spišskej Novej Vsi a 15. septembra 1920 filiálka v Spišskom Podhradí.

Ľudová banka, Ružomberok - zápisnica výboru, 1907Potom sa však Ľudová banka ocitla v kríze, ministerstvo financií pre ňu 25. januára 1923 vyhlásilo príročie a vymenovalo jej dozorného komisára. V rokoch 1922 – 1925 vykazoval peňažný ústav stratu. Ministerstvo financií mu v  roku 1924 povolilo sanáciu, pričom musel vstúpiť do afilácie s Národnou bankou v Banskej Bystrici. Národná banka dokončila sanáciu v roku 1927, keď došlo aj k zrušeniu afilácie. Andrej Hlinka sa vzdal funkcie predsedu správnej rady v apríli 1933 v zmysle bankového zákona z roku 1932, podľa ktorého členom predstavenstva banky nesmel byť poslanec.

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 Ľudová banka v Ružomberku rozšírila svoju pôsobnosť, keď sa stala jedným z koncentračných bodov bankovníctva na Slovensku. V roku 1940 prevzala viacero menších regionálnych bánk, napríklad Ľudovú banku v Námestove, Ľudovú banku v Jablonke, Banku Orava v Dolnom Kubíne, Obchodnú banku v Prešove, čím sa počet jej filiálok rozšíril na desať a kapitál do roku 1943 postupne vzrástol na 16 miliónov slovenských korún. 27. apríla 1945 bola vedením banky poverená dočasná správa na čele s Vladimírom Lajdom.

Ľudová banka v Ružomberku pôsobila do roku 1948, keď sa s účinnosťou od 1. januára zlúčila univerzálnou sukcesiou bez likvidácie so Slovenskou bankou v Bratislave.

Archívny materiál Ľudovej banky v Ružomberku a jej filiálok v Dolnom Kubíne, Jablonke a Námestove bol uložený v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, odkiaľ bol v rokoch 1992 - 1993 privezený do archívu Národnej banky Slovenska. K fondu bol v roku 1968 vypracovaný súpis.

Archívne dokumenty z činnosti filiálok v Poprade, Prešove, Spišskej Novej Vsi, Spišskom Podhradí, Spišskej Sobote a Spišskej Starej Vsi boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Košiciach; v rokoch 1964 a 1967 k nim bol vypracovaný inventár. Tieto dokumenty boli v rokoch 1995 - 1996 prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27. Dokumenty z činnosti bratislavskej filiálky boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Marianke; v roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej v Bratislave na Krajnej 27 a odtiaľ v roku 2003 do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

K najvýznamnejším zachovaným dokumentom patria stanovy, zápisnice z valných zhromaždení a zasadnutí riaditeľstva, korešpondencia vo veci afilácie s Národnou bankou v Banskej Bystrici, a tiež dokumenty týkajúce sa fúzií jednotlivých peňažných ústavov. Fond možno využiť pri výskume dejín bankovníctva na Slovensku s ohľadom na hospodárske a politické aktivity katolíckeho krídla slovenskej politickej scény v prvej polovici 20. storočia. Archívny fond bol skonsolidovaný a zrevidovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2016.

Dátum poslednej úpravy: 19. septembra 2019