Meštianska banka, Trenčín

Meštianska banka, účastinná spoločnosť, Trenčín, bola založená v roku 1905 z podnetu Karola Štúra, ktorý si v Trenčíne otvoril advokátsku kanceláriu. Protokolovaná bola aj v maďarskom jazyku pod názvom Polgári bank, r. t. Účastinná istina pri založení bola 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Už v roku 1909 došlo k jej prvému zvýšeniu na 200 tisíc K a v roku 1911 nanbsp;400 tisíc K.

Zloženie správy a úradníctva bolo slovenské. Podľa ročenky Compass z roku 1913 tento ústav prevzal Vzájomnú pomocnicu ako družstvo v Malých Stankovciach pri Trenčíne. Pomocnica bola pravdepodobne založená z podnetu Cyrila Bodického, evanjelického farára, člena správy Meštianskej banky. Meštianska banka následne vytvorila v Malých Stankovciach expozitúru, vedením ktorej poverila Cyrila Bodického.

Správa banky pozostávala v rokoch 1914 - 1915 z týchto predstaviteľov: predseda Jozef Stanek, súkromník v Trenčíne, podpredseda Mikuláš Konček, obchodník v Trenčíne, členovia Miloš Adel, mlynár v Drietome, Cyril Bodický, evanjelický farár v Malých Stankovciach, Ondrej Cvinček, katolícky farár, Zigmund Križan, evanjelický farár v Trenčíne, Pavel Blaho, lekár a poslanec v Skalici, Vladimír Makovický, bankový riaditeľ v Ružomberku, Ján Palic, duchovný, Alexander Prchálek, pekár v Trenčíne, Václav Urbánek, mäsiar v Trenčíne, Ľudovít Vanovič, riaditeľ banky v Martine, Martin Červeňanský, účtovník v Staroturanskom úvernom spolku v Starej Turej.

Dozornú radu tvorili predseda Anton Thomes, riaditeľ banky v Ružomberku, a členovia Štefan Pobežal, pekár v Trenčíne, Koloman Konček, obchodník v Trenčíne a Vladimír Fábry, riaditeľ kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. Úradníkmi boli Igor Pietor ako hlavný účtovník, Ivan Porubský ako účtovník a Jozef Mikeska ako pokladník. Právnikom banky bol Karol Štúr.

Peňažný ústav sa za čias Rakúsko-Uhorska výrazne nerozvíjal. Bilančný úhrn z roku 1911 vo výške 2 249 000 K klesol do roku 1915 na 1 873 000 K , čistý zisk klesol zo sumy 37 tisíc K v roku 1911 na sumu 17 tisíc K v roku 1916. Naopak vklady na vkladné knižky vzrástli z 959 tisíc K v roku 1911 na 1,5 milióna K v roku 1916. Výška vojnových pôžičiek v roku 1917 bola v sume 500 tisíc K, čiže celý účastinný kapitál vrátane rezerv. Dividendy v rokoch 1914 - 1918 boli vyplácané vo výške od 3 do 6 %.

Po vzniku prvej Československej republiky došlo k prudkému rastu ústavu, čo sa odrazilo na zvyšovaní akciového kapitálu. V roku 1919 bol akciový kapitál zvýšený na 2 milióny korún československých (Kč) a v roku 1921 až na 5 miliónov Kč. Podľa bilancie za rok 1919 sa rezervný fond zvýšil na 1 576 000 Kč, vklady vzrástli na sumu 10 355 000 Kč a čistý zisk na 113 tisíc Kč, pričom banka vyplatila 10 % dividendy. V roku 1920 už peňažný ústav spravoval 20 miliónov Kč vkladov na vkladných knižkách. Čistý zisk bol vykázaný v sume 360 tisíc Kč.

V roku 1921 fuzionovala Meštianska banka podľa uznesenia jej valného zhromaždenia zo 14. decembra 1921 s Tatra bankou, Martin, a včlenila sa do jej filiálky, ktorú si Tatra banka utvorila v Trenčíne v júli 1921.

Z činnosti banky sa zachovali prevažne účtovné knihy z rokov 1905 - 1933. Tieto dokumenty boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde bol vypracovaný ich základný súpis. Od roku 2003 sú uložené v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Archívny fond bol spracovaný v roku 2016 a bol k nemu vytvorený inventár.

Dokumenty Meštianskej banky v Trenčíne sú písané v slovenskom jazyku a čiastočne sa dajú využiť na štúdium dejín bankovníctva na Považí a na štúdium koncentračného procesu v slovenskom bankovníctve v medzivojnovom období.