Vladimír Makovický

(*26. apríla 1862 v Ružomberku - †15. februára 1944 v Smokovci)

Bol synom Petra Makovického, ktorý spolu so svojim bratom Danielom Makovickým položil 3. júna 1879 základy jednej z prvých slovenských bánk - Ružomberského úverkového účastinárskeho spolku (v roku 1904 premenovaný na Úvernú banku a v roku 1919 na Slovenskú banku). Podnikal vo Viedni, Budapešti, Debrecíne a v Ružomberku, kde sa podieľal na budovaní papiernického priemyslu a zakladaní bryndziarne. Od roku 1887 bol členom správnej rady Ružomberského úverkového účastinárskeho spolku, kde v roku 1903 prevzal po otcovi Petrovi vedenie.

Zúčastnil sa na zakladaní Tatra banky. Úzko spolupracoval s českými peňažnými ústavmi, predovšetkým so Živnostenskou bankou v Prahe. Po smrti Júliusa Markoviča sa stal hlavou slovenského bankovníctva, keď ho v roku 1915 zvolili za predsedu Zväzu slovenských peňažných ústavov. Bol činný v slovenskom národnom hnutí a v roku 1918 podpísal Martinskú deklaráciu.

Po vzniku prvej Československej republiky patril medzi organizátorov hospodárskeho života a bankovníctva na Slovensku. Jeho ambíciou bolo vytvoriť zo Slovenskej banky podľa vzoru Živnostenskej banky silnú inštitúciu, ktorá by hrala rozhodujúcu rolu v rozvoji hospodárstva Slovenska. Na čele banky, ako aj jej najvýznamnejších koncernových podnikov (Slovenská papiereň v Ružomberku, Slovenská poisťovňa v Bratislave), bol až do svojej smrti v roku 1844.