Staroturanský úverný spolok, Stará Turá

Ustanovujúca schôdza tohto peňažného ústavu sa konala 23. februára 1902. Akciový kapitál pri založení bol 40 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), rozvrhnutý na 800 akcií v nominálnej hodnote po 50 K za kus. Peňažný ústav mal podľa stanov názov v maďarčine Ó turai hitelegylet, részvénytársaság, v slovenčine Staroturanský úverný spolok, účastinná spoločnosť, a v nemčine Ó Turaer Creditverein Aktiengesellschaft.

Obchodnú činnosť vymedzili stanovy, ktoré ho oprávňovali prijímať vklady na vkladné knižky a bežné účty, uskutočňovať zmenkové obchody, poskytovať pôžičky hypotekárne a na záruky jednotlivcom, zakladať alebo preberať priemyselné poľnohospodárske a obchodné podniky alebo sa na nich podieľať.

Mohol taktiež poskytovať zálohy na priemyselné a továrenské výrobky, na suroviny, na poľnohospodárske výrobky a poskytovať úvery priemyselným a ostatným podnikom. Tento peňažný ústav mal slúžiť potrebám drobných ľudí - maloroľníkov, živnostníkov a obchodníkov.

Štatutárnymi orgánmi boli valné zhromaždenie, správna rada (riaditeľstvo) a dozorná rada (revízna komisia). Prvú správnu radu tvorili Ľudovít Čulik, evanjelický farár, správca, Ján Nepomuk Walló, obchodník, zástupca správcu, Andrej Valovič, statkár, Ľudovít Láni, Ján Ježo, Šimon Mešťanek, obchodník, Ján Košťal, obchodník a Ján Hlubocký, statkár a továrnik (výrobca kachlí).

Hneď v prvom roku existencie ústavu bol veľký záujem o úvery, preto sa správna rada snažila zaobstarať si reeskontný úver u Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom vo výške 40 tisíc K a vo filiálke Živnostenskej banky pre Čechy a Moravu v Brne vo výške 30 tisíc K.

Staroturanský úverný spolok rýchlo napredoval. Za obchodný rok 1902, teda už za prvý rok svojej činnosti, vykazoval čistý zisk takmer 3 tisíc K. V roku 1903 čistý zisk vzrástol na 4,7 tisíc K. Kým vklady v roku 1902 tvorili sumu 46 tisíc K, v roku 1903 vzrástli na 119 tisíc K. V roku 1902 spolok poskytol pôžičky v sume 43 tisíc K, v roku 1903 až 63 tisíc K. Celkový obrat spolku v roku 1903 bol 1,7 milióna K.

Po prvej svetovej vojne v roku 1919 ústav vykazoval pri obrate 1,8 milióna korún československých (Kč) 14 tisíc Kč zisku. V roku 1922, keď oslávil 20. výročie existencie, bol jeho zisk v sume 30 tisíc Kč.

V roku 1926 došlo na základe uznesenia valného zhromaždenia zo 7. marca k zmene právnej formy peňažného ústavu. Staroturanský úverný spolok sa z akciovej spoločnosti pretransformoval na spoločnosť s ručením obmedzeným a stal sa členom Legiojednoty, hospodárskej jednoty legionárov a legionárskych podnikov v Prahe.

Podľa nových stanov bolo cieľom spolku aj naďalej sprostredkovávať na Starej Turej a v okolí peňažné obchody, poskytovať pôžičky na zmenky, dlžobné úpisy na cenné papiere, ako aj prijímať vklady na zúročenie. V roku 1926 boli ako členovia správy vo firemnom registri zapísaní Ján Drobný, evanjelický farár na Starej Turej, Ján Nepomuk Wallo, Juraj Ježo, mlynár na Starej Turej, Martin Láni, roľník na Starej Turej, Michal Gavač Frolo, obchodník na Starej Turej, Peter Sedlák, tokár na Starej Turej a Gustav Samek, roľník na Starej Turej. Účtovníkom ústavu bol Martin Červeňanský.

Valným zhromaždením konaným dňa 24. marca 1935 spolok zmenil svoj názov na Staroturanský úverný spolok na Starej Turej, družstvo s r. o. a bola dohodnutá zmena stanov. Podľa nich bol spolok oprávnený poskytovať svojim členom pôžičky a úvery všetkého druhu, eskontovať zmenky, šeky, účty a pohľadávky, zlosovateľné cenné papiere, kupóny a poukazy. Mal spolupôsobiť pri konverzii ich dlhov, zaručovať akékoľvek ich záväzky, vydávať a preplatiť im poverovacie listy, ako aj preplatiť na ich účet poukážky, zmenky, šeky a inkasovať ich pohľadávky. Spolok sa mohol podieľať na správe majetku svojich členov tak, že bol oprávnený obstarať im úpis, kúpu a predaj cenných papierov a iných peňažných hodnôt, nebol však oprávnený poskytovať im pôžičku k špekulatívnym nákupom cenných papierov a prenechávať im cenné papiere k plneniu špekulatívnych predajov. Od svojich členov mohol prijímať do úschovy a správy cenné papiere a iné peňažné hodnoty, ako aj prenajímať bezpečnostné schránky. Pre podporu svojej činnosti bol spolok taktiež oprávnený prijímať od kohokoľvek vklady na vkladné knižky, na bežné účty a pokladničné poukazy, u kohokoľvek reeskontovať zmenky, ukladať svoje peňažné hotovosti a iné hodnoty v iných peňažných ústavov. Mohol taktiež obstarať predaj lósov a lotérií.

Za Slovenského štátu správu ústavu tvorili Ján Nepomuk Wallo, Miloslav Bibza, Štefan Slezáček, František Červeňanský, Michal Gavač-Frolo, Ján Hlubocký, Michal Láni, Juraj Ježo, Gustav Samek. V roku 1944 zmenilo družstvo uznesením valného zhromaždenia z 25. júna svoj názov na Občiansky úverný ústav, družstvo s r. o. v Starej Turej, a zároveň prijalo nové stanovy, podľa ktorých zostala pôsobnosť ústavu až na malé detaily nezmenená.

Príkazom ministerstva financií zo dňa 1. augusta 1944 číslo 11.201/44-VI/16 bolo k 1. januáru 1944 nariadené zlúčenie ústavu s Pomocnou pokladnicou v Starej Turej. Tento príkaz na fúziu však ministerstvo financií svojím opatrením z 22. decembra 1945 zrušilo.

Dňa 9. apríla 1948 bola pre ústav určená národná správa. Národnými správcami boli ustanovení Štefan Polák, sústružník, Gustav Gavač, obchodník, Michal Láni starší, roľník, Štefan Slezáček, úradník a Štefan Jenči, riaditeľ školy v Starej Turej. Činnosť ústavu bola ukončená v novembri 1948 v dôsledku zlúčenia podľa §23 zákona č. 181/1948 Zb. univerzálnou sukcesiou bez likvidácie so Sporiteľňou a pokladnicou v Starej Turej.

Fond bol spracovaný a inventár k nemu vyhotovený v roku 1966 v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Marianke. Zrevidovaný bol v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde je uložený od roku 2003. Zápisnice správy sú písané prevažne po slovensky, okrem zápisníc výročných schôdzí, ktoré sú písané po maďarsky.