SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Banskobystrická sporiteľňa, Banská Bystrica

Banskobystrická sporitelňa, Banská Bystrica - zápisnica prípravného výboru, 1844

Koncom augusta 1844 sa z iniciatívy banskobystrického richtára Jozefa Glabitsa a podžupana Zvolenskej župy Ľudovíta Beniczkého zišlo v zasadacej sieni župného úradu v Banskej Bystrici 149 najvýznamnejších predstaviteľov Zvolenskej župy, aby prerokovali návrh na založenie sporiteľne, v právnej forme účastinnej spoločnosti, podľa vzoru Bratislavskej sporiteľne a Pesti hazai első takarékpénztár v Budapešti. Popri predstaviteľoch maďarskej a nemeckej národnosti sa po prvýkrát o podiel na správe finančných a úverových záležitosti prihlásili zástupcovia slovenského národného a politického života (Karol Kuzmány, Samo Chalupka, Tomáš Hromada, Michal Rázus a ďalší). Tento župný prípravný výbor na svojom ďalšom zasadnutí 21. decembra 1844 zvolil dočasný výbor budúcej banky pod vedením Jozefa Glabitsa; jeho členom sa stal evanjelický farár Karol Kuzmány a pravdepodobne aj spisovateľ Samo Chalupka.

Dočasný výbor na svojich schôdzkach koncom decembra 1844 a začiatkom roka 1845 vypracoval stanovy spoločnosti podľa vzoru Bratislavskej sporiteľne a stanovil výšku účastinnej istiny na 30 tisíc zlatých, pričom bolo vydaných 600 kusov účastín v nominálnej hodnote 50 zlatých. Výbor sa taktiež dohodol na názve Zvolenská sporiteľňa, účastinná spoločnosť, Banská Bystrica, čím jeho členovia chceli zdôrazniť rozsah pôsobnosti na celú Zvolenskú župu. Predpokladáme, že banka bola vo firemnom registri protokolovaná v nemeckom, maďarskom a slovenskom jazyku (v nemčine Sohler Sparkassa a. g., Neusohl; v maďarčine Zólyomi takarékpénztár r. t., Besterczebánya). Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 15. marca 1845, na ktorom zúčastnení zvolili 30-členný výkonný výbor na čele s Jánom Szumrákom. Do roku 1850 bol členom výboru aj Karol Kuzmány.

Vznik nového peňažného ústavu s nadšením uvítal 14. októbra 1845 na stránkach Slovenských národných novín Ľudovít Štúr, no Zvolenská sporiteľňa v priebehu svojho vývoja nenaplnila jeho očakávanie. Napriek tomu, že zakladatelia Zvolenskej sporiteľne na začiatku deklarovali jej multietnicitu, postupne sa stala obeťou vzrastajúceho ekonomického nacionalizmu a po roku 1890 sa úplne dostala pod kontrolu maďarských podnikateľských a politických kruhov. O politickom pozadí v činnosti banky svedčí aj aféra z roku 1864, ktorú vyšetroval vládny komisár ústavu Carl von Szigety. Išlo o sťažnosť obyvateľov Zvolenskej župy, že správa banky z politických dôvodov odmieta poskytovať úver žiadateľom slovenskej národnosti. V roku 1880 došlo k zmene názvu peňažného ústavu na Banskobystrická sporiteľňa, Banská Bystrica.

Zásadná zmena v činnosti sporiteľne nastala v roku 1918 po vzniku prvej Československej republiky. Napriek tomu, že utrpela dosť vysoké kurzové straty v súvislosti s vojenskými pôžičkami v období rokov 1914 – 1918, dostala sa do pozornosti viacerých významných slovenských bánk, ktoré sa v procese koncentrácie peňažníctva na Slovensku snažili o jej ovládnutie. Ako prvá so svojou iniciatívou vystúpila Tatra banka v roku 1920. Fúziou Banskobystrickej sporiteľne s Úvernou bankou, Banská Bystrica, sa snažila vytvoriť nový, silný peňažný ústav, ktorý by však premenila na svoju afiláciu.

Po neúspechu tohto projektu sa v roku 1921 o ovládnutie Banskobystrickej sporiteľne rozpútal tvrdý zápas medzi Národnou bankou, Banská Bystrica, a Slovenskou bankou, Bratislava. Hoci správna rada Banskobystrickej sporiteľne uzavrela 12. apríla 1921 so Slovenskou bankou dohodu o fúzii, akcionári ju na mimoriadnom valnom zhromaždení 7. mája odmietli uznať. Z prestížneho súboja vyšla nakoniec víťazne Národná banka, a to vďaka rozsiahlej agitačnej aktivite vedenej Viliamom Paulinym. Táto skutočnosť bola potvrdená na mimoriadnom valnom zhromaždení Národnej banky 3. novembra 1921.

Archívne dokumenty z fondu Banskobystrickej sporiteľne boli uložené v podnikových archívoch Štátnej banky československej v Ružomberku a v Bratislave. V roku 1992 boli už všetky materiály uložené v budove archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu na Cukrovej 8 v Bratislave. Dočasný inventár k tomuto fondu bol vyhotovený v roku 1968 a v roku 2015 bol revidovaný v archíve Národnej banky Slovenska. 

Dátum poslednej úpravy: 13. septembra 2019