Viliam Pauliny

(*20. decembra 1887 v Slovenskom Pravne - †1945 na neznámom mieste)

Po štúdiách v Prahe začal v roku 1898 pracovať v Tatre banke v Martine a o štyri roky neskôr sa stal účtovníkom Zvolenskej ľudovej banky. Od roku 1909 do roku 1914 bol zodpovedným redaktorom a vydavateľom prvého slovenského odborného časopisu pre otázky peňažníctva a hospodárstva Slovenský peňažník.

Ako bankový úradník bol uznávaným odborníkom. V rokoch 1912 - 1913 bol hlavným iniciátorom sanačného procesu Tatra banky, ktorá sa ocitla v zlej situácii vinou neprezieravého obchodovania s americkou spoločnosťou Petra Víťazoslava Rovnianka (Pauliny pol roka viedol Tatra banku vo funkcii direktora po Ivanovi Daxnerovi). V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa podieľal na sanácii Ľudovej banky v Ružomberku, bol členom jej správy. V roku 1920 sa stal riaditeľom Národnej banky v Banskej Bystrici, pokračovateľky Zvolenskej ľudovej banky, ktorá sa v roku 1940 premenovala na Stredoslovenskú banku. Bol členom správnych a dozorných rád aj v iných bankách a patril k popredným organizátorom hospodárskeho života na Slovensku v medzivojnovom období.

Od 5. septembra 1944 až do zániku činnosti povstaleckých orgánov na konci októbra 1944 bol prvým povereníkom financií Slovenskej národnej rady. Po potlačení Slovenského národného povstania bol zatknutý a odvlečený do Nemecka, kde za neznámych okolností zahynul.