Banka Orava, Dolný Kubín

Peňažný ústav vznikol na ustanovujúcom valnom zhromaždení dňa 30. mája 1920 pod názvom Banka Orava, účastinná spoločnosť, Dolný Kubín. Jeho právnym predchodcom bola Vzájomná pomocnica Dolný Kubín, od ktorej nová banka prevzala všetky aktíva, pasíva a úradníctvo.

Základný kapitál banky bol 300 tisíc korún československých (Kč) a pozostával z 1 500 kusov akcií po 200 Kč, ktoré boli akciami na meno. Zakladatelia banky, funkcionári Vzájomnej pomocnice, robili nábor medzi členmi, ktorí zo svojich vkladov vo Vzájomnej pomocnici zakúpili približne jednu štvrtinu všetkých akcií novej banky. 150 kusov akcií vlastnilo 30 amerických Slovákov. Zvyšok akcií mali v rukách zakladatelia novej banky, a to Ján Obrcian, úradník štátnej správy, Pavel Trnkócy, obchodník, Ondrej Chodár, mäsiar, Ján Dudáš, roľník, Ján Diežka, roľník, Alojz Klaus, riaditeľ obchodnej školy, Ján Kajan, živnostník, Ján Macko, živnostník, Peter Ošvalda, obchodník, Ján Pollák, advokát, Mikuláš Trnkócy, roľník, Ján Trnkócy, obchodník, Pavel S. Novák, evanjelický senior, Július Ballo, školský inšpektor, Ján Škripeň, župný úradník, Viliam Topercer, úradník, Ladislav Nadáši, okresný lekár, Ján Smetanay, knihovník Čaplovičovskej knižnice. Medzi zakladateľmi boli aj dve významné postavy slovenského literárneho života, a to spisovateľ Ladislav Nadáši - Jégé a spisovateľ Ján Smetanay, ktorý písal pod pseudonymom Ondrej Kalina.

Hlavným motívom zakladateľov novej banky bolo vytvoriť na dolnej Orave účastinnú banku moderného typu na zdravých a pevných základoch bývalej Vzájomnej pomocnice, a to pre drobný roľnícky, ale aj obchodnícky a živnostnícky sektor. V stanovách si banka určila za predmet podnikania eskont a reeskont zmeniek, prijímanie vkladov na vkladné knižky a bežné účty, obchod s cennými papiermi, povoľovanie hypotekárnych úverov a úverov na bežnom účte a vykonávanie ostatných bežných bankových obchodov. Ústav povoľoval malé úvery roľníkom, ale vyskytli sa aj väčšie úvery pre obchodníkov a živnostníkov na bežných účtoch. Boli to napríklad úvery na prevádzku kníhtlačiarne, obchodu s papierom, obchodu s nábytkom, autobusovú dopravu, pílu, mliekáreň. Niekoľkokrát povolila aj investičné úvery mestu Dolný Kubín do výšky 300 - 500 tisíc Kč.

Banka sa venovala hlavne povoľovaniu menších roľníckych úverov pri pevnom krytí. Zachovávala si charakter lokálnej banky, nesnažila sa rozšíriť svoju sieť filiálkami do iných okresov a po vzniku prvej Československej republiky u nej nedošlo k prudkému nárastu bankových obchodov.

Vo všetkých obciach dolnej Oravy mala svojich dôverníkov, ktorí pre ňu získavali aj vklady amerických Slovákov. Bola predmetom záujmu ostatných peňažných ústavov pôsobiacich v regióne, ktoré sa rôznymi cestami pokúšali získať nad ňou vplyv. Boli to Slovenská banka, Tatra banka, Roľnícka vzájomná pokladnica, ako aj Banka československých légií, ktorá postupne vykúpila od drobných účastinárov 300 kusov účastín banky Orava.

Najvážnejšími záujemcami o banku nakoniec zostali Tatra banka a Roľnícka vzájomná pokladnica. Tatra banka z podnetu svojej filiálky v Dolnom Kubíne získala v roku 1935 opciu od Banky československých légií na odkúpenie 303 kusov akcií po 245 Kč a podnikla kroky, aby z rúk drobných účastinárov vykúpila ďalších 300 - 600 kusov akcií a postupne získala v banke Orava majoritu. Podobne aj Roľnícka vzájomná pokladnica pomocou niektorých funkcionárov banky Orava podnikala kroky na prevzatie banky. Tento zápas nakoniec skončil dohodou medzi Obchodnou správou Tatra banky a Zväzom roľníckych vzájomných pokladníc v Bratislave, podľa ktorej sa Tatra banka zriekla uplatnenia opcie na kúpu účastín od Banky československých légií za podmienok, že banka Orava si aj naďalej bude ukladať svoje prebytky vo výške približne 400 tisíc Kč na účte u filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne a tunajšia Roľnícka vzájomná pokladnica sa zriekne záujmu o banku Orava.

Banka spočiatku prosperovala. Jej vývoj od založenia až do krízových rokov 1930 - 1932 mal stále narastajúcu tendenciu ako pri vkladoch, tak aj pri úveroch a banka vyplácala svojim účastinárom 5 % dividendy. Hoci počas krízových rokov 1930 - 1932 neutrpela straty na pohľadávkach, nevedela si už zabezpečiť ďalší rast pri vkladoch a úveroch.

K zániku banky došlo na základe príkazu ministerstva financií, ktoré jej výnosom č. j. 18842/39-VI/16/5 zo 6. decembra 1939 prikázalo fúziu s Ľudovou bankou v Ružomberku, čo zdôvodnilo potrebami koncentrácie peňažných ústavov. Podľa dohody preberajúci ústav vyplatil akcionárom banky Orava za jednu akciu 320 Kč (nominálna hodnota akcií bola 200 Kč), zabezpečil správcovi budovy penziu a prevzal všetky aktíva, pasíva a úradníctvo. Dohodu o fúzii schválilo valné zhromaždenie akcionárov banky Orava dňa 28. decembra 1940 a od 1. januára 1941 vytvorila Ľudová banka v Ružomberku z prevzatej banky Orava svoju filiálku v Dolnom Kubíne.

Zachované dokumenty boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku. V roku 1968 k nim bol vypracovaný prvý inventár. V roku 1995 bol archívny fond prevezený do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27 a odtiaľ v roku 2003 do budovy jej archívu v Bratislave na Cukrovej 8.

Fond tvorí niekoľko zápisníc vedenia, tri účtovné knihy, záverečné účty a súvahy. Spisy sú uložené v dvoch archívnych škatuliach. Pôvodný inventár bol zrevidovaný v roku 2015.