SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Vzájomná pomocnica, Dolný Kubín

Vzájomná pomocnica bola prvým peňažným spolkom v Dolnom Kubíne. Svoju činnosť začala 31. januára 1869, keď sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie za účasti 58 prítomných. Do firemného registra bol spolok zapísaný 3. októbra 1876. Na tvorbe stanov, ktoré boli písané v slovenskom jazyku, sa podieľal najmä Adolf Medzihradský, učiteľ Pavla Országha Hviezdoslava, tvorca slovenských učebníc pre ľudové školy a zakladateľ ovocinárskych spolkov. Na založení sa podieľali i ďalší miestni nadšenci - Vendelín Bruck, Jozef Bohúň (brat maliara Petra Bohúňa) a Anton Bulla. Angažoval sa aj spisovateľ Ladislav Nadáši-Jégé. Vo funkciách predsedov spolku sa postupne vystriedali Vendelín Bruck (do roku 1878), Ján Bencúr (do roku 1888), Ján Kreva (do roku 1913) a ako posledný Ján Obrcian.

Vzájomná pomocnica, Dolný Kubín - stanovy, 1876Pôvodne mal spolok existovať tri roky, ale jeho pôsobnosť skončila až po 52 rokoch činnosti. Najnižší počet členov bol stanovený na 50, horná hranica nebola obmedzená. Každý nový člen musel ako zápisné zložiť 70 grajciarov a zaviazať sa, že raz týždenne alebo mesačne bude vkladať určitý vklad do spolkovej pokladne. Prvotný vklad bol najmenej 1 zlatý a najviac 200 zlatých. Týždenné vklady boli stanovené od 10 grajciarov po 4 zlaté, mesačné vklady od 50 grajciarov po 20 zlatých. Vklady sa úročili 6 % ročne, úvery 8 % a obligácie 10 %. Pôžičky nečlenom spolku sa úročili 10 % za províziu vo výške 2 %, ktorá sa vyberala vopred. Rezervnú základinu spolok vytváral zo zápisného nových členov a pravidelnými ročnými prídelmi z čistého zisku. Najvyšším orgánom spolku bolo valné zhromaždenie, ktoré zasadalo raz ročne a pozostávalo z predsedu a deviatich podpredsedov, pokladníka, notára, účtovníka a právnika. Pokladník spravoval pokladnicu, od ktorej mal prvý kľúč. Správca zastupoval spolok pred úradmi, zvolával valné zhromaždenia, opatroval spolkovú pečať a mal druhý kľúč od pokladnice. Bol zodpovedný za príjem a výdaj peňazí z pokladnice a každú nedeľu vyberal vklady od členov. Notár (zápisník) zodpovedal za zápisnice z valného zhromaždenia, vyhotovoval spolkové oznamy, viedol inventár spolkového majetku. Účtovník (kníhvedúci) viedol všetky účtovné knihy a vkladné knižky, každý štvrťrok vypočítaval úroky, vyhotovoval záverečné účty a súvahu spolku. V spolku viac ako 20 rokov pôsobil vo funkcii účtovníka Jozef Hubčík, ktorý celú agendu spolku viedol v slovenčine. Najväčší nárast vkladov vykázala Vzájomná pomocnica v rokoch 1890 - 1911, a to vďaka úsporám amerických Slovákov.

Spolok sa postupne odkláňal od prvotnej myšlienky pomáhať chudobnému obyvateľstvu ku sporivosti a začal financovať aj obchod a priemysel. Dňa 21. novembra 1907 povolil výbor pôžičku vo výške 21 tisíc rakúsko-uhorských korún (K) Oravskej rafinérii, Trstená, utrpel však stratu vo výške 18 tisíc K. Uvedená strata a skutočnosť, že v Dolnom Kubíne začali pôsobiť dva ďalšie peňažné ústavy (filiálka Tatra banky a Dolnokubínsky sporiteľný a úverný ústav), ako aj značné znižovanie úrokových sadzieb v peňažných ústavoch prispeli k tomu, že valné zhromaždenie dňa 30. mája 1920 schválilo transformáciu spolku na Banku Orava, účastinnú spoločnosť v Dolnom Kubíne, ktorá prevzala všetky aktíva a pasíva spolku a tiež jeho zamestnancov.

Z činnosti spolku sa zachovali stanovy, zápisnice zo zasadnutí výborov a valných zhromaždení. Archívne dokumenty boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde k nim bol vytvorený prvý inventár. Od roku 2003 sú uložené v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde bol inventár k fondu v roku 2016 zrevidovaný.

Dátum poslednej úpravy: 24. septembra 2019