Komárňanská korunová banka, Komárno

Bola založená v roku 1907 pod názvom Komárňanská korunová sporiteľňa (Komáromi korona takarékpénztár, részvénytársaság) s akciovým kapitálom 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Riaditeľom sa stal Paul Freystadlt, hlavným účtovníkom Miklos Aprili a pokladníkom István Rüdiger. Napriek pomerne silnému konkurenčnému prostrediu v Komárne peňažný ústav rozširoval svoju činnosť poskytovaním drobných zmenkových úverov a prijímaním vkladov na vkladné knižky. V roku 1910 bol akciový kapitál zvýšený na 150 tisíc K a v roku 1911 na 300 tisíc K. Banka v rokoch 1910 – 1917 pravidelne vyplácala dividendy v rozpätí od 5 do 7 %. Väčšina členov správnej rady a dozorného výboru bola volená z drobných remeselníkov a obchodníkov.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na činnosť banky nepriaznivé dôsledky, keďže mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť finančných prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na základe sporiteľničného zákona č. 302/1920 musela neskôr zmeniť svoj názov na Komárňanská korunová banka.

S povojnovými stratami sa jej nepodarilo vyrovnať, preto sa valné zhromaždenie v roku 1926 uznieslo na likvidácii banky, ktorá sa však neuskutočnila. Banka napokon uzavrela afilačnú zmluvu s Bankou československých légií v Prahe, ktorá prevzala majoritu jej akcií i správu. Do činnosti peňažného ústavu nepriaznivo zasiahla hospodárska kríza, ktorá na Slovensko naplno doľahla v roku 1931. Bol nútený vstúpiť do likvidácie, ktorá trvala až do roku 1954.

Archívne dokumenty z činnosti banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v neusporiadanom stave, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli umiestnené v archíve Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Zachovala sa iba jedna účtovná kniha v maďarskom jazyku a revízne správy Revíznej jednoty bánk z rokov 1926 - 1932 v českom a maďarskom jazyku. Prevažná časť dokumentov sa pravdepodobne stratila počas druhej svetovej vojny.

Napriek stavu zachovaných dokumentov možno fond využiť na štúdium dejín bankovníctva na Slovensku s dôrazom na aktivity maďarského peňažného ústavu, povojnovú hospodársku krízu a expanziu českého kapitálu na Slovensko. Archívny fond bol spracovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2016 a bol k nemu vytvorený inventár.