Ružomberská všeobecná banka, Ružomberok

Bola založená v roku 1869 pod názvom Ružomberská sporiteľňa (Rózsahegyi takarékpénztár) s akciovým kapitálom 60 tisíc zlatých. Po prechode na zlatú rakúsko-uhorskú korunovú menu bol akciový kapitál prepočítaný na 120 tisíc korún (K). V roku 1905 bol zvýšený na 240 tisíc K a v roku 1918 na 1 milión K.

Dlhoročným predsedom správnej rady bol Jakub Klein, riaditeľom Adolf Kartal a pokladníkom Adolf Glasner. Banka vyplácala v rokoch 1896 - 1905 pomerne vysoké dividendy vo výške 8 – 15 %. Podieľala sa na založení a financovaní Ružomberskej továrne na papier a celulózu a iných papierenských podnikov v Ružomberku.

Po vzniku prvej Československej republiky však utrpela straty vyplývajúce z upisovania vojnových pôžičiek a z imobilizácie akciového kapitálu v Budapešti. V dôsledku prijatia takzvaného sporiteľničného zákona v roku 1920 musela zmeniť svoj názov na Ružomberská všeobecná banka.

Pôsobila až do roku 1933, keď jej valné zhromaždenie odsúhlasilo fúziu s Bankou československých légií v Prahe, čím prestala pôsobiť ako samostatný peňažný ústav a zmenila sa na filiálku tejto českej banky.

Z činnosti Ružomberskej všeobecnej banky sa zachovala iba jedna hlavná kniha z rokov 1932 - 1939 a pomocná kniha depozitov z rokov 1928 - 1931. Fond možno využiť na štúdium klientely banky po roku 1918.

Archívne dokumenty boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a v roku 1968 k nim bol vyhotovený inventár. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave a v súčasnosti sú uložené v budove jej archívu na Cukrovej 8 v Bratislave, kde bol inventár v roku 2016 zrevidovaný.