SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Stredoslovenská banka, Banská Bystrica

Stredoslovenská banka, účastinná spoločnosť, Banská Bystrica, bola pokračovateľom (právnym nástupcom) Národnej banky, účastinnej spoločnosti v Banskej Bystrici, ktorá sa po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 dostala do veľkých existenčných ťažkostí. V rámci koncentrácie bánk 6. decembra 1939 ministerstvo financií nariadilo, aby sa banka včlenila do Ľudovej banky v Ružomberku, čo predseda správnej rady a generálny riaditeľ banky Viliam Pauliny odmietol. Požiadal o zdravotnú dovolenku do konca roka 1940, a potom o penzionovanie od 1. januára 1941. Vo funkcii hlavného riaditeľa banky ho v roku 1941 nahradil Milan Kulišek a predsedom predstavenstva sa v roku 1941 stal Miloš Vančo. Personálnymi zmenami vo vedení banky a osobnými intervenciami u ministra financií Mikuláša Pružinského a guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša sa podarilo zachovať jej samostatnosť. Ministerstvo financií 12. apríla 1940 zrušilo pôvodné rozhodnutie a nariadilo, aby Národná banka prevzala banskobystrickú Obchodnú banku a vypustila zo svojho názvu slovo národná, keďže toto pomenovanie bolo vyhradené pre centrálnu emisnú banku - Slovenskú národnú banku v Bratislave.

Stredoslovenská banka, Banská Bystrica - účastina, 1940Stredoslovenská banka prevzala od Národnej banky filiálky v Brezne, Detve, Dobrej Nive, Kremnici, Krupine, Martine, Pliešovciach, Pukanci, Slovenskej Ľupči, Zvolene, Žiari nad Hronom a expozitúru v Necpaloch. V roku 1942 došlo k zrušeniu filiálky v Pliešovciach a k preneseniu jej obchodov do filiálky vo Zvolene. Banka poskytovala predovšetkým zmenkové a hypotekárne úvery, venovala sa financovaniu podnikateľskej činnosti.

Vlastnila parný mlyn v Krupine s ročnou kapacitou 1000 vagónov obilia, ktorý však 21. marca 1943 vyhorel. Mlyn bol znovu postavený a zariadený modernými strojmi, čím sa zaradil k popredným podnikom svojho druhu na Slovensku. Od roku 1926 patrili do výlučného vlastníctva banky kúpele v Kováčovej a banka vlastnila aj účastiny banskobystrickej ovocinárskej spoločnosti Fatra. Vojnová konjunktúra sa prejavila na obchodoch banky, vklady na vkladné knižky vzrástli zo 119 miliónov korún slovenských (Ks) v roku 1940 na 298 miliónov Ks v roku 1945. V roku 1943 dosiahla banka dovtedy najvyšší zisk v sume 1,603 miliónov Ks, pričom v rokoch 1940 – 1945 vyplácala pravidelne dividendy vo výške 4 %. V dôsledku fúzie s Obchodnou bankou v Banskej Bystrici došlo v roku 1940 k zvýšeniu akciového kapitálu z 10,8 miliónov Ks na 11,604 miliónov Ks, a napokon valné zhromaždenie banky 2. decembra 1942 navrhlo zvýšenie akciového kapitálu na 16 miliónov Ks.

Povereníctvo financií SNR vymenovalo 26. apríla 1945 dočasnú správu banky - Ondreja Speváka a Jána Handlovského, ktorých 6. augusta 1945 nahradili Milan Kulišek a Vladimír Peterec. Rozhodnutím povereníctva financií zo dňa 22. augusta 1946 bola do banky dosadená národná správa v zložení Milan Kulíšek, Ivan Taťliak a Ján Országh. Banka v rokoch 1947 – 1948 postupne predávala svoje podniky, napríklad parný mlyn v Krupine a kúpele v Kováčovej. Jej činnosť ukončil výnos povereníctva financií z 30. januára 1948 č. 1204/46/VI-18, na základe ktorého s pôsobnosťou od 1. januára 1948 splynula s Tatra bankou.

Z činnosti Stredoslovenskej banky sa zachovali archívne dokumenty v časovom rozsahu rokov 1903 - 1955. K najvýznamnejším patria zápisnice dozorného povereníctva, obchodnej, dočasnej a národnej správy a dokumenty týkajúce sa koncentrácie bankovníctva na Slovensku. Zachovali sa dokumenty z filiálok v Brezne, Kremnici, Martine, Pukanci, Žiari nad Hronom a vo Zvolene a revízne správy z filiálky v Slovenskej Ľupči.
 

Dátum poslednej úpravy: 24. septembra 2019