SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Stredoslovenská banka, Banská Bystrica

Stredoslovenská banka, účastinná spoločnosť, Banská Bystrica, bola pokračovateľom (právnym nástupcom) Národnej banky, účastinnej spoločnosti v Banskej Bystrici, ktorá sa po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 dostala do veľkých existenčných ťažkostí. V rámci koncentrácie bánk 6. decembra 1939 ministerstvo financií nariadilo, aby sa banka včlenila do Ľudovej banky v Ružomberku, čo predseda správnej rady a generálny riaditeľ banky Viliam Pauliny odmietol. Požiadal o zdravotnú dovolenku do konca roka 1940, a potom o penzionovanie od 1. januára 1941. Vo funkcii hlavného riaditeľa banky ho v roku 1941 nahradil Milan Kulišek a predsedom predstavenstva sa v roku 1941 stal Miloš Vančo. Personálnymi zmenami vo vedení banky a osobnými intervenciami u ministra financií Mikuláša Pružinského a guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša sa podarilo zachovať jej samostatnosť. Ministerstvo financií 12. apríla 1940 zrušilo pôvodné rozhodnutie a nariadilo, aby Národná banka prevzala banskobystrickú Obchodnú banku a vypustila zo svojho názvu slovo národná, keďže toto pomenovanie bolo vyhradené pre centrálnu emisnú banku - Slovenskú národnú banku v Bratislave.

Stredoslovenská banka, Banská Bystrica - účastina, 1940Stredoslovenská banka prevzala od Národnej banky filiálky v Brezne, Detve, Dobrej Nive, Kremnici, Krupine, Martine, Pliešovciach, Pukanci, Slovenskej Ľupči, Zvolene, Žiari nad Hronom a expozitúru v Necpaloch. V roku 1942 došlo k zrušeniu filiálky v Pliešovciach a k preneseniu jej obchodov do filiálky vo Zvolene. Banka poskytovala predovšetkým zmenkové a hypotekárne úvery, venovala sa financovaniu podnikateľskej činnosti.

Vlastnila parný mlyn v Krupine s ročnou kapacitou 1000 vagónov obilia, ktorý však 21. marca 1943 vyhorel. Mlyn bol znovu postavený a zariadený modernými strojmi, čím sa zaradil k popredným podnikom svojho druhu na Slovensku. Od roku 1926 patrili do výlučného vlastníctva banky kúpele v Kováčovej a banka vlastnila aj účastiny banskobystrickej ovocinárskej spoločnosti Fatra. Vojnová konjunktúra sa prejavila na obchodoch banky, vklady na vkladné knižky vzrástli zo 119 miliónov korún slovenských (Ks) v roku 1940 na 298 miliónov Ks v roku 1945. V roku 1943 dosiahla banka dovtedy najvyšší zisk v sume 1,603 miliónov Ks, pričom v rokoch 1940 – 1945 vyplácala pravidelne dividendy vo výške 4 %. V dôsledku fúzie s Obchodnou bankou v Banskej Bystrici došlo v roku 1940 k zvýšeniu akciového kapitálu z 10,8 miliónov Ks na 11,604 miliónov Ks, a napokon valné zhromaždenie banky 2. decembra 1942 navrhlo zvýšenie akciového kapitálu na 16 miliónov Ks.

Povereníctvo financií SNR vymenovalo 26. apríla 1945 dočasnú správu banky - Ondreja Speváka a Jána Handlovského, ktorých 6. augusta 1945 nahradili Milan Kulišek a Vladimír Peterec. Rozhodnutím povereníctva financií zo dňa 22. augusta 1946 bola do banky dosadená národná správa v zložení Milan Kulíšek, Ivan Taťliak a Ján Országh. Banka v rokoch 1947 – 1948 postupne predávala svoje podniky, napríklad parný mlyn v Krupine a kúpele v Kováčovej. Jej činnosť ukončil výnos povereníctva financií z 30. januára 1948 č. 1204/46/VI-18, na základe ktorého s pôsobnosťou od 1. januára 1948 splynula s Tatra bankou.

Z činnosti Stredoslovenskej banky sa zachovali archívne dokumenty v časovom rozsahu rokov 1903 - 1955. K najvýznamnejším patria zápisnice dozorného povereníctva, obchodnej, dočasnej a národnej správy a dokumenty týkajúce sa koncentrácie bankovníctva na Slovensku. Zachovali sa dokumenty z filiálok v Brezne, Kremnici, Martine, Pukanci, Žiari nad Hronom a vo Zvolene a revízne správy z filiálky v Slovenskej Ľupči.
 

Dátum poslednej úpravy: 24. septembra 2019