Trnavská I. banka, Trnava

Trnavská I. banka v Trnave bola založená v roku 1844 pod názvom Trnavská sporiteľňa, účastinná spoločnosť (protokolovaná bola ako Nagyszombati takarékpénztár, részvénytársaság) s akciovým kapitálom 30 tisíc zlatých, ktorý bol do roku 1899 zvýšený na 60 tisíc zlatých. V roku 1900 bol akciový kapitál prepočítaný na 120 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Banka v rokoch 1895 až 1904 vyplácala vysoké dividendy od 40 do 50 %, v rokoch 1906 - 1908 dokonca až 100 %. V roku 1909 bol akciový kapitál zvýšený na 1,2 milióna K a v roku 1918 na 2 milióny K. Po zvýšení akciového kapitálu banka vyplácala dividendy už len v rozsahu 10 až 12 %.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na jej činnosť nepriaznivé dôsledky, keďže mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 Sb. musela zmeniť svoj názov na Trnavská I. banka. V roku 1922 prevzala na základe fúzie Trnavskú úvernú banku (pôvodný názov Nagyszombati hitelintézet), čo si vynútilo zvýšenie akciového kapitálu na 5 miliónov korún československých (Kč). V roku 1929 prevzala Fraštácku banku v Hlohovci a Prvú novomestskú banku v Novom Meste nad Váhom. Banka patrila do záujmovej sféry Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Bratislave. Jej afilovaným ústavom sa stala Prvá prievidzská banka.

Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 v súvislosti s plánom koncentrácie bankovníctva na Slovensku nariadilo ministerstvo financií v roku 1941 likvidáciu Trnavskej I. banky, ktorá mala k 1. januáru 1942 odovzdať svoje aktíva a pasíva Tatra banke v Bratislave. Tatra banka ju prevzala v roku 1949, no likvidácia nebola dokončená a v roku 1950 ministerstvo financií podľa §18 zákona č. 181/1948 Sb. nariadilo vyhláškou č. 265/1950 Úr. v. I. jej zlúčenie so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou. Zlúčenie sa uskutočnilo univerzálnou sukcesiou bez likvidácie, teda všetky jej práva a záväzky prešli na preberajúci ústav, s účinnosťou od 1. januára 1949. K tomuto dátumu bol nariadený jej výmaz z firemného registra.

Archívne dokumenty z činnosti banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu
Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Zachovali sa dokumenty v maďarskom a slovenskom jazyku. Fond bol revidovaný v roku 2016.

Ide o jednu z najstarších bánk na Slovensku, no väčšina dokumentov z rokov 1844 – 1939 sa nezachovala. Zostali len dokumenty týkajúce sa likvidácie banky a úverová dokumentácia.