Imrich Karvaš

(*25. februára 1903 vo Varšanoch - †22. februára 1981 v Bratislave)

Pôsobil na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa v roku 1930 habilitoval za docenta, v roku 1934 bol mimoriadnym profesorom a v roku 1940 riadnym profesorom národného hospodárstva. Zastával mnoho funkcií, bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk, generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi a viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. Bol ministrom v jednej z posledných česko - slovenských vlád.

V apríli 1939 bol menovaný za guvernéra Slovenskej národnej banky. Aktívne presadzoval zachovanie čo najväčšej samostatnosti slovenskej hospodárskej politiky. Medzi konkrétne ochranné opatrenia patrilo zavedenie rozličných klíringových účtov v slovensko - nemeckom tovarovom styku s rôznymi výmennými kurzami marky, povinné registrovanie účastín podnikov na Slovensku, zachovanie bezcolného styku medzi Slovenskom a Protektorátom Čechy a Morava a ďalšie. Urobil závažné kroky v prospech Slovenského národného povstania v auguste 1944 (presunul platidlá do filiálok Slovenskej národnej banky v Ružomberku a Banskej Bystrici, ako šéf Najvyššieho úradu pre zásobovanie presunul v prospech povstania pohonné hmoty, rozdal obyvateľstvu zásoby na tri mesiace vopred), začo ho zatklo gestapo.

Po roku 1945 nebol postavený do čela slovenského ani československého bankovníctva. Venoval sa práci na právnickej fakulte Univerzity Komenského (v rokoch 1947 - 1948 bol jej dekanom) a bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov. Po februári 1948 bol perzekvovaný a niekoľkokrát väznený. Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia bol súdne rehabilitovaný. Bol spoluzakladateľom Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 1940, vedúcim redaktorom mesačníka Hospodárske rozhľady, napísal vyše 50 odborných článkov a je autorom rozsiahlej knihy Základy hospodárskej vedy.