SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Slovenská hospodárska banka, Budapešť, filiálky Lučenec, Košice, Nové Zámky

Slovenská hospodárska banka, účastinná spoločnosť, Budapešť (Szlovák gazdasági bank, r. t.), vznikla v roku 1941 s akciovým kapitálom 4 milióny pengő na základe zložitých slovensko - maďarských rokovaní o usporiadaní majetkových a finančných pohľadávok slovenských peňažných ústavov, ktoré po viedenskej arbitráži zostali na území obsadenom Maďarskom. Išlo o 51 filiálok slovenských bánk, 4 pobočky Mestskej sporiteľne v Bratislave a približne o 240 jednotiek ľudového peňažníctva. Výsledkom zdĺhavých medzištátnych rokovaní bol transfer podstatnej časti pohľadávok na Slovensko. Obsahom dohody bolo tiež, že Maďarsko-česká priemyselná banka (Magyar-Cseh iparbank) sa s kapitálovou účasťou Slovenskej banky prebuduje na Slovenskú hospodársku banku v Budapešti s filiálkami v Nových Zámkoch, Lučenci a Košiciach. Ako protihodnotu sa slovenská strana zaviazala ponechať Bratislavskú prvú sporivú banku v Bratislave a Spišskú úvernú banku v Levoči ako banky maďarskej menšiny na Slovensku, hoci obe mali v rámci koncentračného plánu peňažných ústavov na Slovensku zaniknúť. Rokovania viedli aj k ponechaniu bratislavskej filiálky Českej priemyselnej banky, za čo mala Slovenskej banke odpredať svoj podiel v Maďarsko-českej priemyselnej banke.

Slovenská hospodárska banka, Budapešť - účastina, 1942

Správna rada Slovenskej hospodárskej banky bola zložená zo zástupcov Slovenskej banky v Bratislave - Milan Maxoň, Zdenko Houdek, Jozef Kelemen, Július Sokol, predstaviteľov Slovákov v Maďarsku - Emanuel Böhm a Gustáv Voda, a maďarskej honorácie, ako bol napríklad gróf Bélo Szápary. Banka sa venovala najmä konsolidácii obchodov bývalých filiálok Slovenskej banky na južnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi a maďarsko - slovenskému klíringu.

Po roku 1945 došlo k utlmeniu obchodov Slovenskej hospodárskej banky, ktorá na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 30. decembra 1947 zmenila svoj názov na Maďarsko-československá banka, Budapešť (Magyar Csehszlovák bank). Banka pôsobila až do roku 1951, keď došlo k jej likvidácii.

Po prinavrátení odtrhnutých území južného Slovenska k územiu Československa vyhlásilo povereníctvo financií pre filiálky Slovenskej hospodárskej banky v Košiciach, Lučenci a Nových Zámkoch moratórium a nariadilo ich likvidáciu. Za likvidátora bol určený riaditeľ Slovenskej banky v Bratislave Bedrich Podivinský. Zamestnancov filiálok, ako aj časť aktív filiálok prevzala Slovenská banka. V roku 1949 boli likvidátori odvolaní a likvidáciu filiálok prevzala Slovenská Tatra banka v Bratislave. Dňa 8. novembra 1951 bola uzatvorená dohoda medzi filiálkami Slovenskej hospodárskej banky v Košiciach, Lučenci, Nových Zámkoch a Štátnou bankou československou, Oblastným ústavom pre Slovensko, o prevzatí majetkovej podstaty filiálok. V priebehu roka 1952 boli tieto filiálky vymazané z firemného registra.

Archívne dokumenty týkajúce sa filiálky v Lučenci boli v roku 1956 uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Bratislave, kde boli čiastočne spracované, no žiaden súpis alebo inventár sa nezachoval. Časť dokumentov z činnosti filiálky v Lučenci bola uložená v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde bola v roku 1968 spracovaná formou súpisu. V roku 1993 boli tieto dokumenty prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27.

Archívne dokumenty z činnosti filiálky v Nových Zámkoch boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Nitre. V roku 1962 boli prevezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde k nim bol vyhotovený inventár.

V roku 2003 boli všetky dokumenty Slovenskej hospodárskej banky v Budapešti prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8, kde boli postupne spracované. Z činnosti filiálok sa zachovali dokumenty v slovenskom a maďarskom jazyku. Sú to zápisnice správy, účtovné knihy a úverová dokumentácia, a tiež dokumentácia k vzniku a zániku banky. Väčšia časť písomností Slovenskej hospodárskej banky v Budapešti sa stratila počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu tvorí archívny fond pomerne dobre zachovaný celok, ktorý možno využiť pri štúdiu dejín bankovníctva počas druhej svetovej vojny s dôrazom na slovensko - maďarské hospodárske vzťahy. Archívny fond Slovenskej hospodárskej banky v Budapešti, filiálky Košice, Lučenec a Nové Zámky bol spracovaný v roku 2016 a bol k nemu vyhotovený inventár.

Dátum poslednej úpravy: 3. januára 2019