Slovenská hospodárska banka, Budapešť, filiálky Lučenec, Košice, Nové Zámky

Slovenská hospodárska banka, účastinná spoločnosť, Budapešť (Szlovák gazdasági bank, r. t.), vznikla v roku 1941 s akciovým kapitálom 4 milióny pengő na základe zložitých slovensko - maďarských rokovaní o usporiadaní majetkových a finančných pohľadávok slovenských peňažných ústavov, ktoré po viedenskej arbitráži zostali na území obsadenom Maďarskom. Išlo o 51 filiálok slovenských bánk, 4 pobočky Mestskej sporiteľne v Bratislave a približne o 240 jednotiek ľudového peňažníctva. Výsledkom zdĺhavých medzištátnych rokovaní bol transfer podstatnej časti pohľadávok na Slovensko. Obsahom dohody bolo tiež, že Maďarsko-česká priemyselná banka (Magyar-Cseh iparbank) sa s kapitálovou účasťou Slovenskej banky prebuduje na Slovenskú hospodársku banku v Budapešti s filiálkami v Nových Zámkoch, Lučenci a Košiciach. Ako protihodnotu sa slovenská strana zaviazala ponechať Bratislavskú prvú sporivú banku v Bratislave a Spišskú úvernú banku v Levoči ako banky maďarskej menšiny na Slovensku, hoci obe mali v rámci koncentračného plánu peňažných ústavov na Slovensku zaniknúť. Rokovania viedli aj k ponechaniu bratislavskej filiálky Českej priemyselnej banky, za čo mala Slovenskej banke odpredať svoj podiel
v Maďarsko-českej priemyselnej banke.

Správna rada Slovenskej hospodárskej banky bola zložená zo zástupcov Slovenskej banky
v Bratislave - Milan Maxoň, Zdenko Houdek, Jozef Kelemen, Július Sokol, predstaviteľov Slovákov vanbsp;Maďarsku - Emanuel Böhm a Gustáv Voda, a maďarskej honorácie, ako bol napríklad gróf Bélo Szápary. Banka sa venovala najmä konsolidácii obchodov bývalých filiálok Slovenskej banky na južnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi
a maďarsko - slovenskému klíringu.

Po roku 1945 došlo k utlmeniu obchodov Slovenskej hospodárskej banky, ktorá na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 30. decembra 1947 zmenila svoj názov na Maďarsko-československá banka, Budapešť (Magyar Csehszlovák bank). Banka pôsobila až do roku 1951, keď došlo k jej likvidácii.

Po prinavrátení odtrhnutých území južného Slovenska k územiu Československa vyhlásilo povereníctvo financií pre filiálky Slovenskej hospodárskej banky v Košiciach, Lučenci a Nových Zámkoch moratórium a nariadilo ich likvidáciu. Za likvidátora bol určený riaditeľ Slovenskej banky v Bratislave Bedrich Podivinský. Zamestnancov filiálok, ako aj časť aktív filiálok prevzala Slovenská banka. V roku 1949 boli likvidátori odvolaní a likvidáciu filiálok prevzala Slovenská Tatra banka v Bratislave. Dňa 8. novembra 1951 bola uzatvorená dohoda medzi filiálkami Slovenskej hospodárskej banky v Košiciach, Lučenci, Nových Zámkoch a Štátnou bankou československou, Oblastným ústavom pre Slovensko, o prevzatí majetkovej podstaty filiálok. V priebehu roka 1952 boli tieto filiálky vymazané z firemného registra.

Archívne dokumenty týkajúce sa filiálky v Lučenci boli v roku 1956 uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Bratislave, kde boli čiastočne spracované, no žiaden súpis alebo inventár sa nezachoval. Časť dokumentov z činnosti filiálky v Lučenci bola uložená v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde bola v roku 1968 spracovaná formou súpisu. V roku 1993 boli tieto dokumenty prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27.

Archívne dokumenty z činnosti filiálky v Nových Zámkoch boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Nitre. V roku 1962 boli prevezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde k nim bol vyhotovený inventár.

V roku 2003 boli všetky dokumenty Slovenskej hospodárskej banky v Budapešti prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8, kde boli postupne spracované. Z činnosti filiálok sa zachovali dokumenty v slovenskom a maďarskom jazyku. Sú to zápisnice správy, účtovné knihy a úverová dokumentácia, a tiež dokumentácia k vzniku a zániku banky. Väčšia časť písomností Slovenskej hospodárskej banky v Budapešti sa stratila počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu tvorí archívny fond pomerne dobre zachovaný celok, ktorý možno využiť pri štúdiu dejín bankovníctva počas druhej svetovej vojny s dôrazom
na slovensko - maďarské hospodárske vzťahy. Archívny fond Slovenskej hospodárskej banky v Budapešti, filiálky Košice, Lučenec a Nové Zámky bol spracovaný v roku 2016 a bol k nemu vyhotovený inventár.