Rudolf Kubiš

(*19. apríla 1885 v Bytči - †24. apríla 1951 v Bratislave)

V roku 1904 sa zamestnal v bankovom oddelení firmy Bankový, zmenkový a šífkartový obchod, ktorú vlastnil Peter Víťazoslav Rovnianek v Pittsburgu, kde pôsobil až do roku 1906.

Od roku 1907 pôsobil ako účtovník v Piešťanskej úvernej banke. Neskoršie pracoval v riadiacich funkciách v Ľudovej banke v Novom Meste nad Váhom (1919  -  1921) a v Hospodárskej banke v Bratislave (1921 - 1922).

V roku 1922 vstúpil do služieb Tatra banky, od roku 1923 bol vedúcim jej filiálky v Žiline a od novembra 1925 pôsobil v centrále v Bratislave vo funkcii riaditeľa, pričom viedol kontrolné oddelenie. V roku 1939 bol vymenovaný za námestníka hlavného riaditeľa Tatra banky a v roku 1940 dosiahol funkciu jej generálneho riaditeľa.

Dňa 23. októbra 1944 sa po uväznení Imricha Karvaša stal guvernérom Slovenskej národnej banky. Funkciu guvernéra vykonával relatívne krátko (do konca marca 1945). Vzhľadom na vývoj udalostí výrazne nezasiahol do fungovania centrálnej banky. Zameral sa na konsolidáciu jej pomerov po potlačení Slovenského národného povstania s dôrazom na čo najväčšiu elimináciu jej strát. Tento zámer sa mu však nepodarilo naplniť, keďže po zmene zákona o Slovenskej národnej banke získalo väčší vplyv na jej rozhodovanie ministerstvo financií. Napriek tomu sa snažil aj naďalej zachovať nezávislosť centrálnej banky od vlády. Odolal tlakom nemeckej strany aj niektorých slovenských vládnych činiteľov, ktorí žiadali, aby banka evakuovala do Nemecka. Súčasne zabránil presunu zásob slovenských platidiel do zahraničia.

V posledných dňoch vojny emigroval. V roku 1948 bol odsúdený Národným súdom v neprítomnosti na osemnásť mesiacov odňatia slobody.