Maďarská všeobecná úverná banka, Budapešť, filiálky Košice, Nové Zámky

Maďarská všeobecná úverná banka, účastinná spoločnosť (Magyar általános hitelbank), bola založená v roku 1867 v Budapešti s akciovým kapitálom 15 miliónov zlatých, ktorý do roku 1916 vzrástol na 120 miliónov rakúsko-uhorských korún (K). Banka patrila do záujmovej skupiny Rotschildovcov. Spolupôsobila pri zakladaní nových priemyselných podnikov a vlastnila ich účastiny.

Na dnešnom území Slovenska založila dve filiálky - v Košiciach a v Bratislave. Riaditeľom filiálky v Košiciach bol Bertalan Baán. Filiálka prosperovala, priemerný čistý zisk v roku 1918 bol 356 tisíc K, vklady 28 miliónov K a poskytnuté úvery dosiahli sumu 30 miliónov K.

V roku 1921 došlo na základe nostrifikačného zákona č. 12/1920 Zb. ku vzniku Slovenskej všeobecnej úvernej banky so sídlom v Bratislave, ktorá prevzala filiálky Maďarskej všeobecnej úvernej banky v Bratislave a Košiciach. Na jej vzniku sa kapitálovo zúčastnila Česká eskomptná banka a úverný ústav v Prahe, Maďarská všeobecná úverná banka a syndikát slovenských bánk pod vedením Americko–slovenskej banky v Bratislave.

Slovenská všeobecná úverná banka počas svojho pôsobenia v rokoch 1919 - 1940 založila viacero filiálok, aj filiálku v Nových Zámkoch. V roku 1938 boli Nové Zámky na základe viedenskej arbitráže pripojené k Maďarsku. Filiálka Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Nových Zámkoch bola zmenená na filiálku Maďarskej všeobecnej úvernej banky.

Po skončení druhej svetovej vojny povereníctvo financií ustanovilo 28. februára 1946 do Maďarskej všeobecnej úvernej banky, filiálky v Nových Zámkoch, národnú správu, ktorú tvorili Rudolf Šalkovský, úradník Sedliackej banky v Bratislave, a Matej Laurinc, úradník filiálky Maďarskej  všeobecnej úvernej banky v Nových Zámkoch. Už 12. júla 1946 však povereníctvo financií nariadilo likvidáciu filiálky a likvidátorom bol menovaný Rudolf Šalkovský. V roku 1947 bol likvidátor odvolaný a likvidáciou bola poverená Ústredná likvidačná kancelária v Bratislave. V roku 1949 prevzala likvidáciu Slovenská Tatra banka v Bratislave. Nariadená likvidácia bola ukončená v roku 1951, keďže dňa 8. novembra 1951 bola uzavretá dohoda medzi Maďarskou všeobecnou úvernou bankou, filiálkou v Nových Zámkoch, a Štátnou bankou československou, Oblastným ústavom v Bratislave, na základe ktorej Štátna banka československá prevzala všetky aktíva a pasíva Maďarskej všeobecnej úvernej banky, filiálky v Nových Zámkoch. Filiálka bola z  firemného registra Krajského súdu v Nitre vymazaná 28. decembra 1951.

Archívne dokumenty z činnosti filiálky v Nových Zámkoch boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Nitre a v roku 1962 prevezené do jej podnikového archívu v Marianke. Odtiaľ boli v roku 1978 prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Napokon sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky na Cukrovej 8 v Bratislave. Z činnosti filiálky v Nových Zámkoch sa zachovalo 1,5 bežného metra dokumentov v maďarskom a slovenskom jazyku, ktoré sa týkajú najmä jej likvidácie v rokoch 1945 – 1951. Prevažná časť dokumentov sa pravdepodobne stratila počas druhej svetovej vojny.

Z činnosti Maďarskej všeobecnej úvernej banky, filiálky v Košiciach, sa zachovalo nepatrné množstvo dokumentov z rokov 1908 až 1926, ktoré sa týkajú najmä likvidácie filiálky. Zachovaný archívny materiál bol uložený v archíve Štátnej banky československej v Bratislave do roku 1965, keď bol na základe príkazu Slovenskej archívnej správy prevezený do archívu Štátnej banky československej v Košiciach. Dokumenty boli v roku 1995 prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27 a v súčasnosti sú uložené v budove jej archívu na Cukrovej 8.

Archívny fond Maďarskej všeobecnej úvernej banky, filiálky Košice a Nové Zámky, bol spracovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2016. Možno ho využiť na štúdium nostrifikačného procesu v bankovníctve v rokoch 1918 – 1938.