Ľudová banka, Námestovo

Ľudová banka, účastinný spolok, Námestovo, bola založená na ustanovujúcom valnom zhromaždení 7. júla 1902. Cieľom spolku bolo prijímať vklady a poskytovať obyvateľom hornej Oravy drobné roľnícke úvery, zmenkové a hypotekárne. Iniciátorom vzniku a vedúcou osobnosťou tohto peňažného ústavu bol počas celej jeho 38-ročnej existencie František Skyčák. Základný akciový kapitál vo výške 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K) tvorilo tisíc akcií v nominálnej hodnote 100 K za kus. Výkonné orgány spolku tvorili valné zhromaždenie, správa, výkonný výbor a dozorné povereníctvo. Správa pozostávala z 10 – 17 členov volených na tri roky a post predsedu dlhé roky zastával František Skyčák. Kontrolnú funkciu plnilo dozorné povereníctvo, ktoré viedol Aurel Styk.

V prvých rokoch existencie ústavu sa jeho vedenie sústredilo len na prijímanie vkladov a poskytovanie výhodných úverov, čím si postupne získalo pomerne širokú klientelu. Takáto opatrná finančná politika trvala až do skončenia prvej svetovej vojny a prinášala banke stále vyššie zisky a povesť solídneho peňažného ústavu. Následkom malého záujmu o investície sa postupom času začali vytvárať peňažné prebytky, ktoré ústav ukladal v iných slovenských bankách. Práve v súvislosti so zvýšením vkladov a investícií banka tiež zvýšila svoj akciový kapitál vydaním nových účastín; prvýkrát v roku 1909 na 200 tisíc K a začiatkom roka 1918 na 500 tisíc K.

Časť investícií smerovala do nákupu cenných papierov. Situácia sa zásadne zmenila po vzniku prvej Československej republiky, keď banka upustila od dovtedajšej obchodnej stratégie a začala vo veľkom investovať do nehnuteľností a priemyselných podnikov. Zanedlho po skončení prvej svetovej vojny kúpila veľkostatok v Kamennej Porube pri Rajci. V roku 1919 sa upísaním účastín aktívne podieľala na vzniku Slovenskej roľníckej banky v Košiciach, ako aj Drevárskeho spolku v Bratislave. Postupne získala podiel aj v Žilinskej celulózke a majoritu vo Veľkobytčianskom pivovare.

K jej ďalším aktivitám patrilo úverovanie potravných spolkov, Oravskej župy, okolitých obcí, ale aj poľských roľníkov. Podieľala sa na financovaní kolonistov, elektrifikácii Námestova, ale svoj záujem sústredila hlavne na spracovanie dreva a obchod s touto komoditou. Poskytovala úvery Slovenskej lesnej a drevopriemyselnej účastinnej spoločnosti v Žiline a v roku 1921 sa zúčastnila na založení Hornooravskej priemyselnej účastinnej spoločnosti, ktorá prevádzkovala parné píly a obchodovala s drevom.

Ľudová banka v Námestove pôsobila do roku 1939, keď jej ministerstvo financií prípisom č. 18842/39-VI./16/5 zo 6. decembra 1939 nariadilo fúziu s Ľudovou bankou v Ružomberku.

Zo zachovaných archívnych dokumentov tohto peňažného ústavu majú najväčšiu výpovednú hodnotu zápisnice z rokovaní jej vedenia, korešpondencia a uznesenia o fúzii. Archívny fond možno využiť pri štúdiu dejín bankovníctva na Slovensku s ohľadom na hospodárske aktivity katolíckeho krídla slovenského politického spektra. Umožňuje tiež sledovať jej aktivity v úverovaní priemyslu a koncentračný proces v bankovníctve na Slovensku.

Archívne dokumenty banky boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a v roku 1968 k nim bol vyhotovený dočasný inventár. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave, kde bol inventár v roku 2016 zrevidovaný.