SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Košická sporiteľňa, Košice

Košická sporiteľňa, účastinná spoločnosť, Košice, bola založená 1. mája 1844. Iniciátorom vzniku prvého košického peňažného ústavu bol veľkoobchodník so železiarskym tovarom Karol Fiedler, ktorý v spolupráci s A. Lasznerom a J. Lehnerom podal 13. mája 1843 mestskej rade písomný návrh na založenie sporiteľne. Košické mestské zastupiteľstvo 22. decembra 1843 schválilo návrh komisiou zostavenou z mestských radcov Š. Baranya, J. Kloczku a mestského prokurátora Ľ. Dobaya. Na zakladajúcom valnom zhromaždení 18. januára 1844 sa rozhodlo o založení sporiteľne vo forme účastinnej spoločnosti. Účastinný kapitál bol 30 tisíc zlatých, rozdelený na 300 účastín po 100 zlatých.

Košická sporiteľňa, Košice - list od Bratislavskej sporiteľne, 1844Za prvého predsedu účastinári zvolili grófa J. Barkóczyho (v jeho dome na Hlavnej ulici boli umiestnené prvé prevádzkové miestnosti sporiteľne), za riaditeľa mestského poručíka J. Kloczku a za zástupcu riaditeľa K. Fiedlera. Okrem nich zvolili 24 riadnych a 6 náhradných členov výboru. Banka prijímala vklady na 4 % úrok a poskytovala úvery na 6 % úrok. Najmenší vklad mohlo byť desať strieborných. 14. marca 1846 valné zhromaždenie schválilo kúpu domu na rohu Hlavnej a dnešnej Alžbetinej ulice. Počas revolúcie v roku 1848 banka prerušila svoju činnosť a obnovila ju až 29. mája 1849. Čistý zisk banky o rok neskôr činil vyše 7 tisíc zlatých.

Pomerne dobre prosperujúcu banku v druhej polovici 19. storočia ohrozilo falšovanie účtovných kníh, čím došlo k veľkým krádežiam. V roku 1871 hlavný účtovník podal výpoveď a v roku 1872 zmizol bez stopy. Vtedy vyšli na povrch jeho podvody, banka sa dostala do konkurzu a len ťažko sa spamätávala. Na riešenie problémov bol zvýšený účastinný kapitál a zvolená 5-členná dozorná rada.

Účastinný kapitál sa začiatkom 20. storočia neustále zvyšoval a v roku 1924 predstavoval už 4 milióny korún československých (Kč). Majoritu účastín vlastnila Česká eskomptná banka v Prahe, od ktorej ju v roku 1939 odkúpila Maďarská všeobecná úverná banka v Budapešti.

Košická sporiteľňa bola kapitálovo najsilnejším peňažným ústavom založeným v Košiciach. Svoju činnosť stále rozširovala a v roku 1939 mala filiálky v Lučenci, Mukačeve a v Užhorode. V roku 1940 bol čistý zisk 104 500 pengő.

V roku 1942 mala banka 54 zamestnancov. V tom čase boli členmi správnej a dozornej rady predseda gróf Ján Esterházy, Rudolf Kállay, Lórand Ferenczy a Ľudevít Mándy ako riaditelia, Jozef Gomboš, veľkostatkár Odon Mariássy, poslanec Mikuláš Pajor, verejný notár Július Furedy, Albert Schober, Július Deák, veľkoobchodníci Ľudevít Oelschläger a Ladislav Rozman, Aladár Siposs, advokát Félix Halmi a Karol Remnický.

Maďarská všeobecná úverná banka v Budapešti, ktorá vlastnila aj majoritu účastín Hornouhorskej úvernej banky v Košiciach, zlúčila v roku 1942 Košickú sporiteľňu s Hornouhorskou úvernou bankou v jeden peňažný ústav pod názvom Spojená hornouhorská úverná banka a Košická sporiteľňa, účastinná spoločnosť v Košiciach.

Po druhej svetovej vojne banku v roku 1950 univerzálnou sukcesiou prevzala Slovenská všeobecná úverná banka a spätne od 1. januára 1949 mala byť vymazaná z firemného registra. V roku 1951 majetkovú podstatu Slovenskej všeobecnej úvernej banky prevzala Štátna banka československá.

Časť zachovaného archívneho materiálu bola uložená u likvidačnej skupiny na vtedajšej Stalingradskej 1 v Košiciach. V roku 1961 bola odovzdaná do podnikového archívu Štátnej banky československej v Košiciach na Vrátnej 4. V tom istom roku bola uskutočnená vnútorná skartácia a usporiadanie fondu. Zvyšná časť dokumentov bola od roku 1953 uložená v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Bratislave. Od roku 1958 boli tieto dokumenty uložené v bývalom kláštore v Marianke, ktorý slúžil ako podnikový archív pre Oblastný ústav Štátnej banky československej. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave. Sem boli po roku 1990 prevezené aj dokumenty z Košíc. V roku 2003 sa všetky zachované dokumenty Košickej sporiteľne previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde  je umiestnený jej archív.

K dokumentom uloženým v Košiciach bol vypracovaný prvý inventár v archíve Štátnej banky československej v decembri 1962. K dokumentom uloženým v Bratislave bol vypracovaný súpis. Inventár aj súpis boli revidované a spojené v jeden dočasný inventár v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2016. Zachovali sa zápisnice správnej a dozornej rady, výročné správy, bilancie a zlomky z rôznych činností ústavu.

Dátum poslednej úpravy: 19. septembra 2019