Komárňanská prvá sporiteľňa, Komárno

Bola založená v roku 1845 pod názvom Komárňanská sporiteľňa. Protokolovaná bola ako Komáromi takarékpénztár, részvénytársaság, s akciovým kapitálom 30 tisíc zlatých, ktorý bol do roku 1899 zvýšený na 200 tisíc zlatých. V roku 1900 bol akciový kapitál prepočítaný na 400 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1905 bol akciový kapitál zvýšený na 500 tisíc K a v roku 1917 na 1 milión K. Banka vyplácala pomerne vysoké dividendy, v rokoch 1895 až 1909 to bolo 80 K na jednu akciu, a v rokoch 1910 - 1917 sa suma pohybovala od 60 do 90 K. Predsedom správnej rady bol Karol Galba, podpredsedom Györgi Szabo, riaditeľom sa stal Koloman Barcza a vrchným účtovníkom Ján Nagy.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na činnosť sporiteľne nepriaznivé dôsledky, pretože jej zdroje boli imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na základe sporiteľničného zákona č. 302/1920 sa musela premenovať a zmenila si názov na Komárňanský prvý úverný ústav.

V roku 1938 bolo Komárno na základe viedenskej arbitráže pripojené k Maďarsku a pri tejto príležitosti si peňažný ústav zmenil názov na Komárňanská prvá sporiteľňa. V roku 1939 boli jej aktíva a pasíva prepočítané na pengő v pomere 7 : 1, čím sa výška akciového kapitálu upravila na 300 tisíc pengő.

Po skončení druhej svetovej vojny povereníctvo financií nariadilo likvidáciu sporiteľne a likvidátormi boli menovaní Anton Válik, riaditeľ Tatra banky, filiálky v Komárne, a Pavol Kuttner, disponent Sedliackej banky v Bratislave. V roku 1947 boli likvidátori odvolaní a likvidáciou bola poverená Ústredná likvidačná kancelária, pričom v roku 1948 bola v Komárne zriadená Oblastná likvidačná kancelária I. V roku 1949 prevzala likvidáciu sporiteľne Slovenská Tatra banka v Bratislave.

Nariadená likvidácia nebola dokončená a v roku 1950 ministerstvo financií podľa §18 zákona č. 181/1948 Sb. nariadilo vyhláškou č. 265/1950 Úr. v. I. zlúčenie Komárňanskej prvej sporiteľne so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou, Bratislava. Zlúčenie sa uskutočnilo univerzálnou sukcesiou bez likvidácie s účinnosťou od 1. januára 1949. K tomuto dátumu Okresný súd v Nitre nariadil vymazanie Komárňanskej prvej sporiteľne vo firemnom registri B spoločenských firiem.

Archívne dokumenty z činnosti Komárňanskej prvej sporiteľne boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do podnikového archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa previezli v roku 2003 do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej ulici 8 v Bratislave.

Z činnosti sporiteľne sa zachovali dokumenty v maďarskom a slovenskom jazyku. Archívny fond bol čiastočne spracovaný v roku 2016 a k spracovanej časti bol vytvorený inventár. Keďže ide o jednu z najstarších bánk na Slovensku a archívny fond je pomerne zachovalý, možno ho použiť na štúdium dejín stredne veľkého maďarského peňažného ústavu na Slovensku v priebehu 19. a 20. storočia.