Ján Valach

(*23. januára 1912 v Slizskom - †1. júla 2001 v Bratislave)

V roku 1928 nastúpil ako praktikant do Roľníckej vzájomnej pokladnice v Rimavskej Sobote. V roku 1929 odišiel do Slovenskej banky, kde postupne pracoval v rôznych jej filiálkach - v Púchove, Čadci, Šahách a v Banskej Bystrici. V roku 1942 bol vymenovaný za dirigenta (vedúceho) filiálky na Myjave a v roku 1945 sa stal riaditeľom filiálky v Banskej Bystrici. Počas zlučovania Slovenskej banky s Tatra bankou bol preložený do Bratislavy, kde sa stal riaditeľom filiálky Slovenskej Tatra banky na Kollárovom námestí a v tejto funkcii zotrval až do zániku banky v júni 1950.

Jeho kariéra vyvrcholila v Štátnej banke československej, kam nastúpil ihneď po jej vzniku. V roku 1968 bol poverený vytvorením obchodno-prevádzkového úseku budúcej Slovenskej všeobecnej banky, ktorá však napokon v tom čase nevznikla. Koncom júla 1978 odchádzal do dôchodku z funkcie riaditeľa Účtovnej a pokladničnej správy Oblastného ústavu Štátnej banky československej pre Slovensko v Bratislave.

Ako dôchodca pracoval v bankovom archíve v Bratislave - Trnávke. Úzko spolupracoval s redakciou bankového časopisu Sami sebe a Hlas banky. Pomáhal tiež pri kultivácii bankového jazyka. Spolu so Štefanom Horváthom spracovali a knižne vydali prvé dejiny slovenského peňažníctva, trojdielnu publikáciu Peňažníctvo na Slovensku (vyšla v rokoch 1975 - 1978), ako aj skriptá Kapitoly z dejín peňažníctva na Slovensku (1975 - 1977).