Breznianska sporiteľňa, Brezno

Breznianska sporiteľňa, účastinná spoločnosť, Brezno (Breznóbányai takarékpénztár, részvénytársaság) bola rovesníčkou Vzájomnej pomocnice v Nemeckej Ľupči, neskôr pretvorenej v Nemeckoľupčiansku sporiteľňu. Vznikla v roku 1873, keď poľnohospodárstvo a peňažníctvo postihla hospodárska kríza.

Sťažené podmienky však nezastavili snahu breznianskych občanov o vytvorenie účastinného peňažného ústavu. Svojpomocný peňažný spolok Vzájomná pomocnica v Brezne existoval už od roku 1868. Dňa 2. júna 1873 sa konalo prípravné zhromaždenie za predsedníctva Mateja Kamaszyho a účasti Samuela Lopušného, Jána Mikszátha, Jána Polonyho ml., Mateja Zachara, Nataniela Csipkaya, Jána Csipkaya, Jozefa Baittroka, Ladislava Foglera, Ondreja Skrowinu anbsp;mnohých ďalších. Dočasný výbor zverejnil výsledky ohlasu na Vyzvanie k upisovaniu účastín Breznianskej sporiteľne. Organizátori zamýšľali vydať 600 kusov, ale veľký záujem obyvateľstva prekročil toto číslo o viac ako polovicu. Zhromaždenie si zvolilo nového dočasného predsedu, Jána Mikszátha, a požiadalo ho, aby v spolupráci s Jánom Csipkayom pripravili návrh stanov.

Dňa 6. júla 1873 valné zhromaždenie vyhlásilo účastinársky spolok Breznianska sporiteľňa za vytvorený. Návrh stanov bol súhlasne prijatý v celom rozsahu a predsedu poverili predložiť ho Uhorskému kráľovskému ministerstvu orby, priemyslu a obchodu. Ján Mikszáth sa stal riaditeľom peňažného ústavu a za predsedu valného zhromaždenia zvolili účastinári Sama Lopušného, starostu slobodného kráľovského mesta Brezno. Do firemného registra Krajského súdu v Banskej Bystrici nový peňažný ústav zapísali 17. júna 1876. Výška základného imania dosiahla 45 500 zlatých, čo predstavovalo 910 účastín po 50 zlatých.

Charakter Breznianskej sporiteľne sa po založení veľmi rýchlo zmenil. Z peňažného ústavu utvoreného slovenskými národovcami vznikol peňažný ústav pod vplyvom maďarského kapitálu. Už od roku 1874 sa zápisnice z valných zhromaždení viedli len vnbsp;maďarčine.

V roku 1903 dochádza k premenovaniu peňažného ústavu na Brezniansku účastinnú sporiteľňu v Brezne, ale v roku 1910 sa vracia k pôvodnému názvu. Vtedy už bolo základné imanie zvýšené na 420 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), čo predstavovalo 1 400 kusov účastín po 300 K. O sedem rokov neskôr sa účastinný kapitál viac ako zdvojnásobil – stúpol na 1 milión K. Banka poskytovala zmenkové a hypotekárne úvery obchodníkom a podnikateľom z okolia, ako aj mestu Brezno.

Od roku 1919 sa zápisnice opäť viedli aj v slovenskom jazyku. Valné zhromaždenie z 25. mája 1919, ktorému predsedal Michal Matunák, prvý predseda Matice slovenskej v Brezne, rozhodlo o urýchlenom zápise slovenského názvu Breznianskej sporiteľne do firemného registra pri Banskobystrickej sedrii. Základné imanie predstavovalo 1,5 milióna K.

Banka sa po prvej svetovej vojne ocitla v ťažkej situácii, pretože svoje voľné prostriedky mala zmrazené na účtoch vnbsp;budapeštianskych bankách a v rakúsko–uhorských vojnových pôžičkách. Jej vedenie začalo pripravovať fúziu s iným peňažným ústavom. Uvažovalo sa o Národnej banke v Banskej Bystrici, Hospodárskej banke v Bratislave a Tatra banke v Martine.

Mimoriadne valné zhromaždenie z 8. mája 1921 zmenilo názov spoločnosti na Breznianska banka, účastinná spoločnosť. Vyžadoval to zákon č. 302/1920 Zb. o sporiteľniach zo 14. apríla 1920. V tom čase bol správcom banky Ján Bruoth.

Dňa 24. septembra 1921 odporučila správa banky účastinárom fúziu s Národnou bankou v Banskej Bystrici. Už od 1. januára 1921 bola filiálkou tejto banky aj niekdajšia Vzájomná pomocnica, neskôr Pomocnica úverná banka, účastinná spoločnosť v Brezne.

O mesiac neskôr, 23. októbra 1921, však mimoriadne valné zhromaždenie schválilo fúziu s Tatra bankou v Martine. Účastinári dali prednosť Tatra banke, ktorej ponuku považovali za výhodnejšiu. Fúzia mala prebehnúť za nasledovných podmienok: 1. Tatra banka prevezme aktíva aj pasíva Breznianskej banky a zabezpečí účastinárom za každé tri účastiny nominálnej hodnoty 250 korún československých (Kč) dve účastiny Tatra banky nominálnej hodnoty 200 Kč; 2. Zabezpečí účastinárom Breznianskej banky za minulé roky dividendy úhrnom 168 tisíc Kč a riadne dividendy Tatra banky za bežný rok 1921; 3. Tatra banka vytvorí z členov Breznianskej banky miestny výbor, najviac dvanásťčlenný, z ktorého sa zvolia štyria členovia do cenzorného výboru; 4. Tatra banka jednému členovi zo správy alebo dozorného výboru Breznianskej banky zabezpečí jedno miesto v dozornom výbore Tatra banky; 5. Tatra banka prevezme všetkých úradníkov Breznianskej banky so všetkými právami, aké doteraz nadobudli.

Tatra banka sa ďalej zaviazala, že na mieste Breznianskej banky vytvorí svoju filiálku a za jej riaditeľa vymenuje doterajšieho hlavného účtovníka Jána Kusého. Proces fúzie bol zavŕšený 22. decembra 1921, keď ju schválilo mimoriadne valné zhromaždenie Tatra banky. Týmto sa zavŕšila aj štyridsaťosemročná existencia Breznianskej banky.

Archívne dokumenty, pochádzajúce z činnosti Breznianskej sporiteľne, boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a bol k nim vyhotovený dočasný inventár. V roku 1995 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave. Dočasný inventár pochádza z roku 1968, v roku 2015 bol zrevidovaný. Fond tvoria hlavne zápisnice zo zasadnutí správy sporiteľne, z valných zhromaždení a výročné správy.