SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Zúčtovací ústav, Bratislava

Vznikol na základe nariadenia vlády č. 264 zo 7. augusta 1922 o Československom zúčtovacom ústave pre pohľadávky a záväzky v korunách rakúsko-uhorských a zákona č. 207 Sb. Z. a n. z 30. júna 1922 o spôsobe vyrovnania pohľadávok a záväzkov vzniknutých v korunách rakúsko-uhorských medzi veriteľmi alebo dlžníkmi československými a cudzími.

Najskôr bol pri Zemskej banke v Prahe zriadený osobitný samostatný Československý zúčtovací ústav v Prahe, ktorý mal za úlohu vyrovnávať pohľadávky a záväzky vzniknuté v korunách rakúsko-uhorských medzi veriteľmi alebo dlžníkmi československými a cudzími, ako aj uskutočňovať dohody uzavreté v tejto veci s inými štátmi.

Na čele ústavu bol predseda – vrchný riaditeľ Zemskej banky. Jeho zástupcu menoval minister financií so súhlasom ministra spravodlivosti. Ako poradný zbor mala pôsobiť aspoň šesťčlenná komisia menovaná zo zástupcov najdôležitejších záujmových skupín veriteľských i dlžníckych, predovšetkým zo živnostenskej a obchodnej komory. Ústav podliehal dozoru ministerstva financií. Bol štátnou organizáciou, ale zároveň bol samostatnou právnickou osobou.

V roku 1930 bola uzavretá klíringová dohoda s Maďarskom, na základe ktorej mal Zúčtovací ústav vyberať dlhy od česko-slovenských dlžníkov voči veriteľom v Maďarsku a z takto získaných prostriedkov uspokojiť česko-slovenských veriteľov, ktorí mali pohľadávky voči dlžníkom bývajúcim v Maďarsku. Celý proces sa takmer zastavil v dôsledku vojnových udalostí, viedenskej arbitráže a rozpadu Československa. Po druhej svetovej vojne ho ovplyvnili dohody Štrbského protokolu, ako aj prevzatie moci komunistami v obnovenej Československej republike.

Pri filiálke Zemskej banky v Bratislave bola pred rokom 1931 vytvorená úradovňa Československého zúčtovacieho ústavu, z ktorej vznikol pravdepodobne po prevzatí tejto filiálky Slovenskou hypotečnou a komunálnou bankou v roku 1939 Zúčtovací ústav, Bratislava.

Po druhej svetovej vojne sa predsedom ústavu stal Elo Šándor, jeho zástupcom Matej Murtin. Československý zúčtovací ústav bol zrušený vládnym nariadením č. 29 z 1. júla 1952, jeho práva a záväzky prešli na Likvidačný fond menový.

Zúčtovací ústav sídlil v budove filiálky Zemskej banky v Bratislave na Laurinskej 12. V roku 1950 sa musel presťahovať na Urbánkovu 21, pričom spisový materiál zostal uložený v pivnici Investičnej banky na Laurinskej (Leningradskej) 12.

Archív Investičnej banky bol na základe dohody z 1. apríla 1969 prevzatý Oblastným ústavom Štátnej banky československej pre Slovensko. Dokumenty boli prevezené do budovy bývalého kláštora v Marianke. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej účelovej budovy archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. V roku 2003 sa previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Zachovali sa len zlomky dokumentov Zúčtovacieho ústavu – predovšetkým niekoľko správ o činnosti z rokov 1932, 1943 – 1951 a bilancie. Sú písané v slovenskom, českom a nemeckom jazyku. Dočasný inventár k fondu bol vytvorený v roku 2015.

Dátum poslednej úpravy: 11. septembra 2019