SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Zúčtovací ústav, Bratislava

Vznikol na základe nariadenia vlády č. 264 zo 7. augusta 1922 o Československom zúčtovacom ústave pre pohľadávky a záväzky v korunách rakúsko-uhorských a zákona č. 207 Sb. Z. a n. z 30. júna 1922 o spôsobe vyrovnania pohľadávok a záväzkov vzniknutých v korunách rakúsko-uhorských medzi veriteľmi alebo dlžníkmi československými a cudzími.

Najskôr bol pri Zemskej banke v Prahe zriadený osobitný samostatný Československý zúčtovací ústav v Prahe, ktorý mal za úlohu vyrovnávať pohľadávky a záväzky vzniknuté v korunách rakúsko-uhorských medzi veriteľmi alebo dlžníkmi československými a cudzími, ako aj uskutočňovať dohody uzavreté v tejto veci s inými štátmi.

Na čele ústavu bol predseda – vrchný riaditeľ Zemskej banky. Jeho zástupcu menoval minister financií so súhlasom ministra spravodlivosti. Ako poradný zbor mala pôsobiť aspoň šesťčlenná komisia menovaná zo zástupcov najdôležitejších záujmových skupín veriteľských i dlžníckych, predovšetkým zo živnostenskej a obchodnej komory. Ústav podliehal dozoru ministerstva financií. Bol štátnou organizáciou, ale zároveň bol samostatnou právnickou osobou.

V roku 1930 bola uzavretá klíringová dohoda s Maďarskom, na základe ktorej mal Zúčtovací ústav vyberať dlhy od česko-slovenských dlžníkov voči veriteľom v Maďarsku a z takto získaných prostriedkov uspokojiť česko-slovenských veriteľov, ktorí mali pohľadávky voči dlžníkom bývajúcim v Maďarsku. Celý proces sa takmer zastavil v dôsledku vojnových udalostí, viedenskej arbitráže a rozpadu Československa. Po druhej svetovej vojne ho ovplyvnili dohody Štrbského protokolu, ako aj prevzatie moci komunistami v obnovenej Československej republike.

Pri filiálke Zemskej banky v Bratislave bola pred rokom 1931 vytvorená úradovňa Československého zúčtovacieho ústavu, z ktorej vznikol pravdepodobne po prevzatí tejto filiálky Slovenskou hypotečnou a komunálnou bankou v roku 1939 Zúčtovací ústav, Bratislava.

Po druhej svetovej vojne sa predsedom ústavu stal Elo Šándor, jeho zástupcom Matej Murtin. Československý zúčtovací ústav bol zrušený vládnym nariadením č. 29 z 1. júla 1952, jeho práva a záväzky prešli na Likvidačný fond menový.

Zúčtovací ústav sídlil v budove filiálky Zemskej banky v Bratislave na Laurinskej 12. V roku 1950 sa musel presťahovať na Urbánkovu 21, pričom spisový materiál zostal uložený v pivnici Investičnej banky na Laurinskej (Leningradskej) 12.

Archív Investičnej banky bol na základe dohody z 1. apríla 1969 prevzatý Oblastným ústavom Štátnej banky československej pre Slovensko. Dokumenty boli prevezené do budovy bývalého kláštora v Marianke. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej účelovej budovy archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. V roku 2003 sa previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Zachovali sa len zlomky dokumentov Zúčtovacieho ústavu – predovšetkým niekoľko správ o činnosti z rokov 1932, 1943 – 1951 a bilancie. Sú písané v slovenskom, českom a nemeckom jazyku. Dočasný inventár k fondu bol vytvorený v roku 2015.

Dátum poslednej úpravy: 11. septembra 2019